Zbehlo sa to všetko veľmi rýchlo a v roku 1990 vznikla kapela PEARL JAM. V zelenom meste dažďa zvanom Seattle, v ktorom boli v tom čase podmienky na grunge ako stvorené. Už o rok neskôr, vydávajú Američania svoj debut „Ten“, ktorý sa stal klasikou žánru. Čo pieseň, to hit.

PEARL JAM – Gigaton

Na konci marca 2020 vydávajú PEARL JAM už jedenásty radový album. Novinka vychádza po siedmich rokoch a zdobí ju grandiózny artwork. Skupina je známa aj vďaka perfektným, ba až pozoruhodným obalom, a „Gigaton“ nie je žiadnou výnimkou.

Hneď v úvode napíšem, že túto skupinu sledujem od svojej puberty a je mojou srdcovkou. Aj táto kapela môže za to, že hudba bola mojou prvou láskou. Ak by sa ma niekto, kto kapelu nepozná opýtal, ktorý album si má od kapely PEARL JAM vypočuť ako prvý, asi by som povedal „Yield“ z roku 1998. Mám na neho skvelé spomienky a poznám všetky piesne úplne dokonale. V tom období sa mi formoval hudobný vkus a smerovanie. Určite však nemôžeme opomenúť ani nahrávky „No Code“ alebo „Vitalogy“, ktoré sú výkladnou skriňou rockovej hudby. A samozrejme, spomínaný debut „Ten“.

Pamätám sa, ako sme sedeli v popradskej krčme a bavili sa, čo bude po albume „Vitalogy“. Akým smerom sa kapela uberie a čo bude hrať. Bol rok 1996 a asi preto mi album „Yield“ tak veľmi prirástol k srdcu. Proste mu verím. Povedal som vtedy na Eddieho Veddera. Dodnes neviem ako som to presne myslel, ale chcel som tým povedať, že som si istý, že svoju káru potiahne ešte veľmi ďaleko. A nebol som ďaleko od pravdy.

Kapela má charizmu a na konte veľmi veľa živých nahrávok. Na jej čele stojí Eddie Vedder, ktorého hlas by poznal asi aj polohluchý. PEARL JAM vypredáva veľké štadióny po celom svete a generácie fanúšikov pribúdajú. Ešte dnes si spomínam, ako som si v O2 Aréne poplakal od dojatia pri piesni „Last Kisses“. Ale to bolo už dávno… Avšak ruku na srdce, kto nepozná kapelu PEARL JAM alebo o nej aspoň nepočul?

Aktuálna čerstvá novinka „Gigaton“ začína piesňou „Who Ever Said“. Je to úvod ako vyšitý. Úžasný Eddieho vokál, perfektná gitara Stona Gossarda. Nezmeniteľná hudba v podaní PEARL JAM. U mňa hneď naskakujú zimomriavky.

PEARL JAM

Premýšľal som, čo by sa muselo udiať, aby PEARL JAM začali experimentovať. Som rád, že som túto myšlienku som po vypočutí novinky hodil za hlavu. Nečakajte žiadne veľké experimenty. Ani len malé. Teda možno jeden, ale k tomu sa dostaneme neskôr.

Pokračujeme skladbou „Superblood Wolfmoon“, ktorá je najväčším „trhákom“ na celom albume. Asi aj preto ju kapela zaradila medzi prvé single. Grungeový základ, perfektná rytmika Jeffa Ammenta na basovej linke spolu s Mattom Cameronom na bicích a geniálny vokál. Gitaristi Gossard a McCready sú už ostrieľanými vlkmi, ktorí svoje sily rozložili na albume v skutku geniálne.

Keď som písal o malom experimentovaní, tak sa k nemu dostávame. Pieseň „Dance of the Clairvoyants“ sa jemne svojim odlišuje, vďaka svojmu soundu. Hlavne úvod by som určite netipoval na PEARL JAM. Po pridaní gitarovej linky sme však doma. Nádherne melodický refrén. Perfektný song, i keď možno pre staré školy bude tak trochu ťažším orieškom.

Na tomto mieste nemôžem nespomenúť spolubojovníkov žánru. Vlani vydali novinku ALICE IN CHAINS (recenzia TU). Čo sa týka ďalšej spriaznenej kapely, žiaľ ďalšieho radového albumu s pôvodným spevákom sa už nedočkáme od SOUNDGARDEN. Spomenul som tieto dve kapely, lebo aj oni sú strojcami žánru, a s PEARL JAM tvoria akúsi trojičku grungeových legiend. Od samotného koreňa je to samozrejme ešte aj NIRVANA, ale to už je o niečom inom.

Pieseň „Alright“ by som zaradil k pomalším a v tomto sú hudobníci veľmi silní. Spomeňme len „Wishlist“, alebo „Nothingman“. Ďalšia pekná pieseň z novinky – „Seven O’Clock“, má takú zvláštnu atmosféru aj celkovú auru. Jednoducho do tretice. Ak je poslucháč aj na vážkach a začne spievať Eddie, dostane ho to. Totálne.

Album sa počúva veľmi príjemne. Som si istý, že skalných fanúšikov veľmi poteší. A prichádzame pomaly do finále. „Never Destination“ je zárez klasiky. Pokračovanie v začatom. Úžasné gitarové linky a v refréne riadne pritlačené na plyn. „Comes Then Goes“ je jemnou gitarovkou a s „Retrograde“ sa dostávame do akéhosi melancholického konca, keďže kapela zjemňuje a uvoľňuje. Akoby spomaľuje a zámerne približuje ku koncu ich nového diela, ktoré vyvrcholí skladbou „River Cross“, ktorá je najpomalšou na novinke.

Album „Gigaton“ je svieži, má perfektný zvuk a nezameniteľný vokál. Jeho úvod je grandiózny, záver melancholický a jadro je čistý PEARL JAM. Som rád, že som sa mu mohol povenovať. Výborná nahrávka. Pionieri žánru prebrali žezlo. Zase a znova. Perfektná robota.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“