Kapela prerušila obdobie nečinnosti, keď sa v rámci koncertov odmlčala na dva a pol roka. Doručenie v poradí druhého albumu „Utter Coldness“ trvalo takmer päť rokov.

DARKTIMES – Utter Coldness

Zdanie úplného ticha však bolo klamlivé, pretože v ústraní za oponou sa pracovalo na skladaní nového materiálu a dokonca došlo aj k tomu, že bubeník Ossa zoskupenie opustil. Pri realizácii novej nahrávky prišlo k už osvedčenej spolupráci, keďže nahrávanie, mix a mastering mal opäť pod palcom Martin Barla v jeho popradskom štúdiu. Artwork albumu mal na starosti aj tentokrát Néstor Avalos.

A keďže v čase nahrávania bola kapela stále bez bubeníka, tak v štúdiu ako hosť vypomohol Miroslav Raučina (ABORTION), ktorého výpočet kapiel, kde už všade pôsobil, spolu s ich žánrovým zaradením je vskutku zaujímavý.

DARKTIMES tentokrát prišli s dlhším hracím časom, keď oproti debutu natiahli stopáž o zhruba 15 minút, pričom skladby majú v priemere 5 minút. Na prvý dojem sa zdá, že kapela je na novinke o dosť zlostnejšia. Pri bližšom zoznámení je však zrejmé, že základné atribúty ostali zachované. Pracujú so svojimi ingredienciami, avšak v trochu inom pomere a čiastočne prišlo aj k objavovaniu nových zákutí, ako napríklad citlivé rozšírenie zvukovej palety o klávesy či piano, alebo v jednom prípade o nový prístup k vokálu.

K zlostnejšiemu dojmu napomáha aj to, že tentokrát atmosférické intrá/inštrumentálky už nie sú súčasťou skladieb, ale stoja samostatne („Umbra Ignis“, „Entropia“). Piesne sú dostatočne agresívne a klepačkové, gitarová práca má stále kvalitu na to, aby zaujala. Zároveň by som povedal, že je o čosi priamočiarejšia, ale len do tej miery, aby si svoje miesto našla aj rozmanitosť v štýle spomalení do stredného tempa či zmeny nálad, keď sa prejde do sofistikovanejšej štruktúry skladby doplnenej o experimentálnejší prístup s viacerými hlasmi. Ako príklad nech slúžia závery piesní „Ethereal Plague“ či najpomalšej „Waters of Infinite Horizons“. V druhej menovanej sa na jemné podkreslenie objavujú už spomínané klávesy.

Na skupine sa mi páči jej záujem ísť taktiež do umeleckejších sfér a dať svojej muzike istú hĺbku. Na debute to bol hlavne klenot v podobe „Darkbringer – Cursed In Time“. Na novinke sa tak vysoko síce nevyšvihli, čo ani netvrdím žeby mali, pretože tá skladba je až príliš mimoriadna na to, aby sa niečo v podobnom duchu len tak objavovalo aj na ďalších nahrávkach.

Ak sa máme baviť o najvýraznejšom počine v súvislosti s novým albumom, tak s určitosťou pôjde o pieseň „Omnipresent Coldness Anthem“. Tu totižto ide o čistokrvnú singlovku, pretože ak by DARKTIMES boli pod vydavateľstvom, tak verím tomu, že práve týmto kúskom by sa album „Utter Coldness“ odprezentoval svetu. Ide o záležitosť, ktorá rozširuje záber kapely a môže ňou k poslucháčom prehovoriť v štýle – pozrite, kam sme sa posunuli. Skladba s epickým nádychom vďaka majestátnemu vokálu hosťujúceho Nrema (bývalý vokalista). Tantiémy si za toto borec zaslúži! Song, pri ktorom sa vám budú vynárať scenérie drsnej severskej prírody v spojení s vikingskou mytológiou. K celkovej kvalite majú čo-to povedať aj intenzívne tremolo party gitarovej sekcie. Jednoducho, vec kedy poslucháč spozornie a to, čo počuje, sa mu vryje do pamäte.

DARKTIMES

Tu sa ešte zastavím pri poste vokalistu, kde sa zaujímavo prehodili úlohy. Nrem naspieval celý debut „Triumph ov Chaos“ (recenzia TU) a Perpheus na ňom hosťoval v dvoch skladbách. Na aktuálnej doske je už Perpheus stálym členom a Nrem v pozícii hosťa prispel do dvoch piesní. Perpheus má svoj prejav na štúdiovej prvotine s DARKTIMES posadený do polohy havranieho škreku a poslucháč má pocit, že nejde na hranu a pôsobí ako keby si užíval sebavedomú nadvládu nad chaosom a zmarom.

K ďalšiemu výraznemu dielu možno pripočítať s dynamikou pracujúcu „Awakening – Towards the Perpetual Eclipse“ s vynikajúcim vokálnym kombom. Hlavne doplňujúci growling je fakt chuťovka – v danom momente budete hroziť a zatínať päsť spolu s vokalistom! Taktiež je tu pekný dôkaz toho, že výraznejšia melodika nie je niečo, čoho by sa v DARKTIMES báli.

Pochválim aj rozumné rozvrhnutie piesní, čo vytvára súdržnosť nahrávky. Medzi rýchlejším úvodom a záverom je v strede spomalenie aj s atmosférickým predelom „Entropia“ od jazzmana Ľuboša Brtáňa, ale to správne umiestnenie platí hlavne o piesni „Ad Infernum“. Tá disponuje miestami až hitovým potenciálom vďaka rytmickej gitare a úplne vidím akoby svojou náladou pasovala ku koncu koncertného setu v rovnakom štýle ako je na albume.

Tieto vlastnosti má taktiež záverečná „Where Darkness Resides“ – plnokrvná nakladačka s chladom lezúcim až pod kožu, bublajúcou basgitarou a pozornosť upúta, ako je do tohto náklepu napasovaná melodika skĺbená s druhou gitarou. Paradoxne z tejto víchrice navýraznejšie sršia emócie. Po jej dohratí je jednoznačne vymaľované. Poslednú skladbu „Noci večnej chlad“ beriem už iba ako náladové outro na celkové zakončenie. Jedinou skladbou ťahajúcou za kratší koniec je tak „Black Flame Prophet“, a to pritom nie je vôbec zlá, len oproti zvyšku nemá potrebné aspekty na výraznejšie zaujatie. Možno jej efekt vyšumí aj preto, že je v úvode nahrávky.

Zvukovo sa oproti prvotine sily vyrovnali. Predtým boli vokál a bicie v popredí, čo už neplatí. Album si kapela vyhotovila v digipackovom prevedení s 12-stranovým bookletom.

Súhrnný verdikt. DARKTIMES aj na druhom štúdiovom albume pôsobia sebavedomým dojmom doplneným o kvalitu. Na „Utter Coldness“ ostali verní svojmu štýlu, jednotlivé prvky namiešali trochu v inom pomere a nový materiál tak pôsobí priamočiarejším a zároveň kompaktnejším dojmom.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk