Hlavnými atribútmi novinky „A Dawn to Fear“ sú atmosféra a hĺbka samotných piesní. Nič silné a kvalitné sa neskrýva na povrchu. A presne o tom je tvorba CULT OF LUNA, pionierov žánru post metal.

CULT OF LUNA – A Dawn to Fear

CULT OF LUNA sledujem s veľkou pozornosťou od roku 2008. Ich album „Eternal Kingdom“ je pre mňa míľnikom. Títo Švédi majú niečo, čo nemá žiadna post metalová skupina. Sú iní ako THE OCEAN. Iní ako PELICAN, alebo RUSSIAN CIRCLES. Hoci ja si veľmi vážim tvorbu týchto menovaných. Majú takú tú svojskú a zvláštnu náladu. Atmosféru v duchu „dark melancholy“.

Nový album mi zo začiatku dal zabrať. Priznávam. O to viac som si potom ale vychutnával samotný výsledok emócií, ktorý sa dostavil. Novinka je teda silne emočná. Je postavená na dlhých piesňach. Osem skladieb o dĺžke už spomínaných 79 minút. Perfektné stupňovanie a gradácia je v každom a jednom songu neskutočná.

Hudba CULT OF LUNA, a konkrétne tohto albumu, má až meditatívny charakter. Nesie v sebe tak zvláštne ťaživú atmosféru ľahkosti. Všetky nástroje sú geniálne naaranžované. Cítiť v nich maximálny súlad a zohratosť. Spev, ktorý sa netlačí silou mocou do všetkých pasáží, je primeraný a veľmi vkusný.

CULT OF LUNA

Celý album pôsobí kompaktne. V dnešnej uponáhľanej a rýchlej planéte potrebuje človek čas. A tento album si ho vyžaduje. Počúval som ho pred spaním a potom hneď ráno. Ich hudba si vyžaduje maximálne sústredenie. Po ňom prichádza ozajstná odmena v podobe silného pocitu.

Nemôžem hovoriť o prelomovom albume v rámci žánru, ani o albume roka. Z jediného dôvodu. Táto nahrávka nepotrebuje súťažiť. Plynie si svojou melancholickou atmosférou. Ich rafinovaný prístup k stupňovaniu a gradácii piesní je skutočne obdivuhodný a skvostný. Čo skladba, to iný pocit. A predsa. Predstavte si širokú paletu farieb na čiernobielom základe. Asi nejako takto by som vizuálne charakterizoval novinku „A Dawn to Fear“. Tvrdé jadro rytmiky – basa a bicie sú veľmi silným atribútom kapely. Rovnako tak spev, ktorý k muzike veľmi pristane a ladí s ňou.

CULT OF LUNA robia „intímny metal“. Veľmi intímny. Preto si vyžaduje dávku sústredenia. Žiadne dve slohy a refrén. Potom zase dve slohy, sólo a refrén. Na to zabudnite. To si radšej pustite iné švédske kapely. Toto je niečo veľmi špecifické. Pre milovníkov žánru jednoducho povinnosť. Pre ostatných možno tip na zmenu energie a hľadanie iného pocitu.

Je úžasné, ako sa každým počutím tohto diela zvyšuje atraktivita samotných piesní. Dokážu sa vryť stále hlbšie a hlbšie. Určite ide o jednu z najintímnejších nahrávok v danom žánri, ktoré vyšli v tomto roku. Na MONO mám extrémnu slabosť. Tí to dotiahli do totálnej dokonalosti. CULT OF LUNA sú ale iní ako MONO a predsa. Som milovník tohto žánru, pripúšťam. Švédi ma dostali svojim minimalistickým prístupom k tvorbe. Nikam sa neponáhľajú. Nepredvádzajú sa. Hudba nepotrebuje gestá. Táto plynie. Plynie takým zvláštne krásnym terénom.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“