HAMMERFALL už v roku 1997 spravili rozruch na metalovej scéne počinom „Glory to the Brave“, ktorá obsahovala výnimočné skladby, dodnes tvoriace pevnú súčasť ich setlistov. Otázku, nakoľko je to zásluhou výborného skladateľa a hudobníka Jespera Strömblada, pôsobiaceho v tom čase aj v IN FLAMES, necháme teraz bokom.

HAMMERFALL – Dominion

Už tradične obálku zdobí maskot Hector, ktorý je v prípade „Dominion“ pohltený plameňmi. Jedinýkrát v histórii mali HAMMERFALL obal albumu bez tohto kladivobijcu, v roku 2011. Konkrétne to bol počin „Infected“ (recenzia TU) a honosil sa aj miernym pootočením žánrového kormidla skupiny.

Fanúšikovia im to vraj dali pekne vyžrať, čo sa podľa slov kapely odrazilo aj na slabšej predajnosti nosičov a návštevnosti koncertov. Nezaváňa teda táto urputná snaha vyhovieť ľuďom vypočítavosťou? Nežmýkajú HAMMERFALL len staré nápady dokola?

Odpovedať by mala samotná hudba a tá sa na začiatku pomaly rozvíja z romantického intra, až do power metalovej víchrice „Never Forgive, Never Forget“. Čo sa „Dominion“ nedá uprieť, je moderný, čistý a svieži zvuk.

HAMMERFALL

Albumom sú tiež popretkávané zaujímavé riffy a rytmické zmeny. Veľkým problémom sa však javia vokálne linky. Nenechajte sa zmiasť, Joacimov spev je v úplnom poriadku, rovnako precízny a pohybujúci sa (aj) vo vysokých polohách ako v minulosti. Taktiež tradičné využívanie zborov nie je na škodu. Avšak melódie ste už niekde počuli predtým, pripomínajú iné piesne zo starších albumov, niektoré linky sa zdajú akoby nedotiahnuté dokonca (napríklad refrén záverečnej balady „And Yet I Smile).

„(We Make) Sweden Rock“ je už niekoľkokrát prevarená zmes, ktorú HAMMERFALL bezostyšne predávajú. Nerozumiem prečo bola vôbec uvedená ako singel, no fanúšikovia možno majú iný názor ako ja. Pravým opakom je krásna „Second to One“ s klavírnym doprovodom a precíteným spevom. O to viac mrzí uvedomenie, že kapela dokáže skladať zaujímavé skladby.

Najrýchlejšou piesňou na novinke je „Scars of a Generation“ so zaujímavými gitarovými riffmi a paradoxne nezaujímavým refrénom. Chýba mu iskra, aby sa z piesne mohol stať hit, ktorý by sme si mohli celý deň pospevovať a to je žiaľ, poznávacím znamením viacerých kompozícií na novinke.

„Chain of Command“ je do uší bijúcou vykrádačkou „Hearts on Fire“. Ťažko sa mi píšu takéto slová na adresu skupiny, ktorú som mal veľmi rád, ale takéto ťahy sú podrazom na fanúšikov. Medzi najpodarenejšie skladby radím úvodné „Never Forgive, Never Forget“, „Dominion“ a originálnu baladu „Second to One“ s pravdepodobne najkrajšími melódiami albumu.

Po dopočúvaní zostávam rozčarovaný. Na jednej strane zaujímavé gitarové a rytmické momenty a na strane druhej vykrádanie samých seba a odfláknuté kompozície vokálnych liniek. Vlastne, ani neviem ako mám nahrávku hodnotiť. Na prvých päť zásekov v diskografii nedám dopustiť, ale naše cesty s HAMMERFALL sa pravdepodobne začínajú míňať. Skalní fanúšikovia si môžu nejaký ten bod prirátať. (Alebo radšej nie?)…

Hodnotenie autora: 5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Marko Hundža

Redaktor Valhalla.sk