Spomenuté čísla síce napovedia čo to o tvorivom potenciály, avšak kvalitatívna úroveň je to čo by malo byť prvoradé pred prostou matematikou. Ba i v tomto ohľade sa nám poslednými radovkami dostávalo presvedčivého metalu bez akýchkoľvek nežiaducich žánrových či náladových experimentov, ktoré by vybočovali mimo typického hudobného prejavu kapely.

FREEDOM CALL – M.E.T.A.L.

Vedúce tvorivé duo Chris Bay (vokál a gitary) a Lars Rettkowitz (gitary), pre ktorých je táto doska už šiestou albumovou spoluprácou, nedovolili, aby kompletná výmena rytmickej sekcie akokoľvek výrazne ovplyvnila finálny výsledok. Aj tentokrát nás Nemci obdarili prudko melodickým a nadýchaným power metalom s častými „speedovými“ úletmi.

Klasický rukopis prináša so sebou okrem už takmer ikonického Chrisovho hlasu aj tradične nablýskané gitary, vyleštené vzletné refrény a hebké i rozpínajúce sa chorály. Mimo spomenutého sa nevyhneme ani zvyčajnému klišé, veď stačí pohľad na opätovne nepodarený obal a samozrejme samotný názov albumu. Sem tam sa možno obtrieť o recyklovaný popevok, opakujúce sa frázy a instantne sa vtierajúce hopsavé rytmy. V samej podstate teda nič nové, avšak ani nič, čo by bolo potrebne kriticky znosiť pod čiernu zem za nedostatok invencie. Keďže takýto materiál podvedome očakávame každou novou doskou FREEDOM CALL.

Piesne sú natoľko melodicky prítulné, že ak albumu nevenujete dostatočnú pozornosť alebo ho počúvate len ako kulisu tak zbehne neuveriteľne rýchlo s dojmom, že kvalitatívne pokračuje na úrovni predchádzajúcich zásekov. Nie je tomu úplne tak. Tohto sezónnej nádielky piesní, venujúc jej dôkladnú pozornosť, možno vytknúť príležitostnú absenciu ľahkosti, jednotlivé kúsky znejú akosi viac rutinnejšie, akoby by im chýbalo potrebné iskrenie a šarm. Miestami sa akosi vytratilo zvyčajné hravé podpichovanie a lišiackosť. Mnohokrát, pravdepodobne za účelom väčšej rôznorodosti či vrstevnatosti, je priamočiarosť skladieb prerušovaná nezaujímavými až topornými odbočkami.

FREEDOM CALL

Tieto neduhy badať hneď na začiatku dosky. Úvodná „111 – The Number of the Angels“, ktorú zbrzdí refrén či nezaujímavá medzihra a upaľujúca „Spirit of Deadalus“ pôsobia na pomery kapely šedo a jalovo. Titulná skladba, sťaby pochodový hymnus dokáže miestami strnúť pozornosť, tá je ale sporadická a prchavá aj vďaka zbytočnému a nefungujúcemu slabikovaniu „M.E.T.A.L.“ Zaujímavosťou je hosťovanie legendárneho Dana Zimmermanna (bicie) v tomto kúsku.

Nahrávka ožije až s „Ace of the Unicorn“. Tá obdarí prílevom hravosti, hoci sa opäť zasekáva zbytočným záverečným naťahovaním. Ten potrebný štuchanec pod rebrá dodá až „Sail Away“ s výrazne odlišnou atmosférou a ohromujúcim zborovým refrénom. Riadne hlbokú melodickú brázdu vyryje „One Step Into Wonderland“, ktorá je súca pre rádiá .Trojica „Days of Glory“, „Wheels of Time“ a „Ronin“ umiestnených takmer v závere sa môžu pyšnieť úžasným návalom energie, živelnosťou a konečne parádne klenutých refrénov a ukážkových gitarových sól.

Najnovšia doska „M.E.T.A.L.“ „happy“ power metalistov FREEDOM CALL síce nie je tak suverénnou a jednoznačnou metalovou jazdou ako naznačuje jej názov. Málinko sa na nej zračí rutinérstvo, ktoré živým prednesom a večným pozitivizmom bude istotne potierané.

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk