Bývalý člen legendárnych IMMORTAL – Abbath Doom Occulta je verný svojmu kopytu. Nemá čo meniť, ani nejako extravagantne tvarovať. Poďme sa pozrieť bližšie na jeho novinku. Pred druhým albumom mal nejeden fanúšik veľké očakávania. Zvlášť po výbornom albume jeho bývalých kolegov v IMMORTAL.

ABBATH – Outsrider

ABBATH ma očaril paradoxne svojim bočným projektom I, s ktorým vydal v roku 2006 album „Between Two Worlds“. Jednoducho perfektný, vygradovaný a veľmi príjemný black´n roll. Samozrejme, zásadné albumy jeho bývalej kapely IMMORTAL ako „At the Hearth of Winter“, „Sons of Northern Darkness“, alebo „All Shall Fall“ vryli do biblie black metalu nejeden kríž otočený hlavou dole.

IMMORTAL vlani vydali už bez Abbatha parádnu nahrávku „Northern Chaos Gods“ (recenzia TU), ktorý sa svojou kvalitou v roku 2018 dostáva naozaj na piedestál spomínaného žánru. ABBATH sa ešte predtým svojim debutom v roku 2016 viac priblížil spomínanému projektu „I“ ako k samotným IMMORTAL. Jeho muzika je tak trochu viac „roll“, ako „black“. Nič na tom nemení fakt, že ABBATH so svojou bandou a charizmatickou basáčkou Miou Wallace brázdi letné festivaly, na ktoré prináša ľadový chlad zo svojej novinky „Outstrider“.

ABBATH

Druhá štúdiovka začína tam, kde v roku 2016 skončil debut. Pozvoľna sa rozbiehajúca „Calm in Ire of Hurricane“ naberie na obrátkach až po dvoch minútach a kolotoč black´n rollu môže začať. Perfektný rytmus a skvele posadený spev. Máme sa načo tešiť, napadlo mi hneď na konci otváracieho songu. A nemýlil som sa.

„Bridge of Spasms“ naberá grády a „The Artifex“ je asi najšpinavšia a najblackovejšia pecka na albume. „Harvest Pyre“ je zasa z môjho pohľadu najlepšou skladbou na albume. S „Land of Khem“ sa dostávame do polovice albumu.

„Outsrider“ otvára jemná vybrnkávačka, na ktorú skočia všetci čerti a predstavenie môže začať. Mimochodom, je to najdlhšia pieseň na albume. Po skladbe „Scythewinder“ prichádza „Hecate“, ktorá je najepickejším dielom. Aj keď ju pokojne označím za „najprogresívnejšiu“. Druhý album zoskupenia ABBATH je poctou pre BATHORY, keď kapela urobila cover na pieseň „Pace till Death“. Skvelá bodka za týmto albumom.

Milujem Abbathov zmysel a cit pre rytmus, plus to jeho špecifické „blackové hopsanie“. Abbath sa nedá k nikomu a ničomu prirovnať, je jedinečný so špecifickým prejavom.

„Outsrider“ zaostáva v mojom ponímaní za debutom o pol bodíka. Pri provonávaní týchto dvoch albumov je tam maličký rozdiel. Debuto bol predsa len mierne chytľavejší. Každopádne, fanúšikovia čierneho kovu sa dočkali a ABBATH nesklamal. Jeho album je príjemným severským metalovým osviežením v týchto letných dňoch.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“