Nevďačnú úlohu otvárať tento večer mala lučenecká skupina FORMA. Chalani hrajú v pätici, no do Prešova však prišli bez jedného gitaristu, ktorý bol operácii. Títo Lučenčania prežili svoje najlepšie časy okolo roku 2004, pravda, vtedy ešte hrali nu – metal. Po rozpade kapely sa dali nanovo dohromady v roku 2011, no to sa ich hudba už uberala viac hardcorovo/metalovým smerom. A presne také vystúpenie predviedli aj v Prešove. Je pravda, že druhá gitara chýbala, ale aj napriek tomu sa s týmto nedostatkom chalani popasovali veľmi dobre. Vynikal najmä kvalitný Luckyho vokál, ktorý aj veľmi dobre komunikoval so zatiaľ ešte hŕstkou fanúšikov, a basák, ktorému som uveril, že tomu čo hrá aj verí a prežíva. Zároveň mi však celkovo chýbala o niečo väčšia iskra, ktorú kapela hrajúca podobnú hudbu potrebuje, aby sa odlíšila od iných. A miestami mi chýbala chémia medzi členmi, ale to je dôsledkom „rozlietanosti“ celej skupiny. FORMA je však naozaj sympatická kapela a na mňa veľký dojem spravili aj tým, že spevák Lucky priletel z Anglicka na otočku len kvôli tomuto koncertu, pretože po vystúpení šla kapela po chvíli domov a ešte v tú noc cestovali do Budapešti, odkiaľ letel Lucky späť na Ostrovy. Naozaj klobúk dolu.

Druhou formáciou večera boli thrash/deathoví EXLIRIS. Po nazvučení sa s tým štvorica hudobníkov nepárala a napálila do nás svoj agresívny thrash/death. Spev hlavného vokalistu mi až tak nepasoval, ale v EXLIRIS spieva aj gitarista a to už bolo oveľa lepšie. Celkovo ich hudba bola energická a vcelku zaujímavá, avšak práve ich zastavili zvukári. Druhý gitarista mal od začiatku problémy s aparátom, jeden z pánov zvukárov im behal celý čas poza chrbát a aj tak technickú chybu neodstránil. Nakoniec vypadol zvuk celej jednej gitary, to už nezvládol spomínaný gitarista a začal sa rozčuľovať a nadávať. Situáciu chcel zachrániť spievajúci gitarista, tomu však zas prestal fungovať mikrofón, ale práve on zachránil celú situáciu svojim nadhľadom. Práve jeho považujem za najväčšiu osobnosť v tejto formácii. Ospravedlňte, že neviem mená jednotlivých členov, ale ani na bandzone kapely a ani na ich facebooku nie sú nikde uvedené. Taktiež by som doporučil hlavnému vokalistovi aspoň niekedy uviesť skladbu. Pravidlá súťaže sú neúprosné a aspoň po ako takých odstráneniach nedostatkov kapele neostal čas a tak sa pomaly z pódia odoberala. Ak keď píšem pomaly, tak naozaj pomaly.

Na rad prišla košická formácia RAVENCLAW, ktorá sa nám porote, predviedla v semifinále aj vlani. Na túto skupinu som bol naozaj veľmi zvedavý. Oproti vlaňajšku mala o jedného gitaristu menej a zmenili bubeníka. V prešovskej Pumpe je veľmi malé pódium a tak mali najväčší problém s pohybom po pódiu práve RAVENCLAW. Z vlaňajška viem, že pódiový prejav majú zmáknutý, takže ten nebolo treba brať veľmi do úvahy, lebo naozaj sa nebolo kde hýbať. Spevák Maťo Valiska má vynikajúco zvládnutú aj komunikáciu s publikom, jednoznačne je hlavným ťahúňom kapely. Osobne mi trošku vadí, že až príliš sa hlasovo tlačí do polôh Michaela Kiskeho a Tobiasa Sammeta, no na druhej strane sa tým netají ani sám Maťo. K mikrofónu sa dostal aj klávesák Gabriel Šípoš, ktorý Maťa vhodne dopĺňal. Ako ruža medzi tŕňmi pôsobila basáčka Tonka, na ktorú sa veľmi dobre pozeralo, ale to nie je všetko. Treba uznať, že hrať vie a power metal má v krvi. Akurát by Tonka mohla strúhať viac grimás, najmä keď je na ňu namierený fotoobjektív. Ona ich síce strúhala, ale akonáhle si všimla, že ju fotia, tak sa už sústredila na svoju hru. Počas koncertu odzneli aj skladby z albumu „Welcome to the Ravenland“, napríklad „Into the Night“ a Deja vu“ a kapela nezabudla pripomenúť, že už čoskoro vyjde nový album. Myslím, že RAVENCLAW odviedli profesionálne a naozaj vydarené vystúpenie po všetkých stránkach.

Na pódiu už boli pripravení ostrieľaní borci z banskobystrickej kapely HECATE. Priznám sa, že ani ich som naživo ešte nezažil. Bolo jasné, že väčšina ich odohratých skladieb bude pochádzať z aktuálneho albumu „Programmed Earth“ a tomu aj tak bolo. Mali sme možnosť vidieť, ďalšie profesionálne vystúpenie s veľmi dobre zmáknutým pódiovým prejavom a komunikáciou s publikom. Práve pri vystúpení HECATE som si všimol, že sa klub aj pomerne dosť zaplnil fanúšikmi, čo bolo len na prospech veci. Samozrejme, že by nebolo od veci ešte minimálne o nejakých 20 až 30 fanúšikov naviac, ale keď neprší aspoň kvapká. No, ale späť ku HECATE. Zo spomínaného albumu som rozpoznal skladby „Digital Nova“, „New Life“ a „Modern Man“. Kapela funguje už od roku 1996, má dokonale zmáknutý aj svoj imidž, teda najmä frontman Majo. A práve pri tomto pôsobil ako päsť na oko bubeník Vlado Slosiarik (ex – PATHOLOGY STENCH), ktorý je mimochodom naozaj výborným bicmenom. Proste jeho farebná košeľa vôbec nezapadala do celého imidžu kapely. HECATE bolo v začiatkoch vyčítané, že až príliš kopírujú MOONSPELL. Po hudobnej stránke sa to už trošku upravilo a ich hudba obsahuje aj originálne prvky, ale hneď ako som videl Maja Maslíka na pódiu, bolo to späť. To, že sa podobá na Fernanda Ribeira, zato fakt nemôže, to by som ako problém nevidel. Majo sa však na pódiu správa a gestikuluje presne ako samotný Fernando. Áno, aj Majo si už vytvoril svojský štýl, ale je vidieť, že kde čerpal inšpiráciu a to mi osobne dosť vadilo. Pri vystúpení HECATE sa však doteraz najviac bavilo aj prešovské publikum.

Predposlednou kapelou boli ďalší ostrieľaní borci MIDNIGHT SCREAM z Veľkého Krtíša. Túto kapelu som naposledy videl naživo už ozaj veľmi veľmi dávno. To tam vtedy ešte, ale nespieval Jaro Šajgalík. Kapela je na scéne už trinásť rokov a hneď po príchode na pódium to bolo na nej vidieť. Od úvodu šliapali chalani do plných a ich energický power s thrashovými prvkami náramne bavil. Radosť počúvať a taktiež aj pozerať sa bola na gitarového virtuóza Paľa Ďuriša. Jaro Šajgalík spieval, ako už tradične, naozaj presne a veľmi dobre. Výborne ho dopĺňal basák Marek Jamber. Je vidieť, že chalani z MIDNIGHT SCREAM na sebe neustále makajú. Chémia, ktorá vládla medzi nimi na pódiu sa preniesla aj pod pódium. Azda jedinú vec, na ktorú by som upozornil boli statickejší gitaroví hráči, ale to pripisujem malému pódiu. Kapely majú počas tejto súťaže vyhradený čas na prípravu a koncert. Čím skôr sa pripravia, tým môžu odohrať viac skladieb. Veľkokrtíšania zmákli prípravu rýchlejšie, ale aj tak odohrali iba niekoľko skladieb. Prvýkrát v tento večer sa stalo, že prešovské publikum si vykričalo ešte prídavok a keďže MIDNIGHT SCREAM mali ešte čas, tak pridali ďalšiu skladbu. Videli sme ďalší profesionálny výkon, ktorý porota bodovo ocenila najviac.

Na záver súťažného večera sa predstavili najväčší favoriti, domáca formácia KHADAVER. Títo Prešovčania majú na konte naozaj profesionálny album „New World Disroder“, sprevádza ich veľké promo a tak pochopiteľne boli očakávania naozaj veľké. Navyše hrali KHADAVER pred domácim publikom, čo bolo citeľné, pretože mali naozaj obrovskú podporu fanúšikov. Štvorica pomaľovaných hudobníkov odohrala v Pumpe kvalitné vystúpenie, no jedným dychom dodám, že mu chýbala akási povestná šťava a grády. Z aktuálneho debutového albumu odzneli skladby „21st Century Antichrist“ alebo „New World Disroder“. Vokalista s basák Syonix Khalt sa neustále snažil hecovať publikum. Na môj vkus však boli basák a dvaja gitaristi až príliš statickí, ale to by nebol najväčší kameň úrazu. Na kapele bolo vidieť, že išli do tohto semifinálového kola ako najväčší favoriti a najmä s obrovským sebavedomím, no myslím, že do vystúpenia nedali maximum. Celkovo, naživo znela ich hudba ako mix RAMMSTEIN, MARYLIN MANSON, ABORYM a to všetko s black metalovým výzorom. Dúfam, že to kapela nezoberie zle, ale KHADAVER mi trošku pripomínajú ukrajinských SEMARGL, jednoducho mi ich vystúpenie, imidž a hudba prídu ako metalový mainstream, ktorý sa časom vytratí. No, možno sa mýlim, píšem o momentálnych pocitoch. Počas tohto večera KHADAVER odviedli dobré vystúpenie, avšak bez nejakej pridanej hodnoty. A práve toto sa podpísalo pod nižšie body od poroty. Po vystúpení neutkvú fanúšikovi dlho v pamäti. Áno, skupina hrala pred domácim publikom, ktoré ich žralo, ale veľmi rád by som videl reakcie fanúšikov čo i len z iných slovenských miest.

Tak ako v Nitre porota opäť zasadla a každý jeden z jej členov povedal ku každej kapele klady a zápory. Každý z porotcov prihliadal na dopredu stanovené kritériá a mal k dispozícii od 1 po 6 bodov, pričom najlepšej dal 6. Tento krát sa názory porotcov oproti Nitre dosť líšili a porotcovia viedli medzi sebou dlhé debaty k jednotlivým vystúpeniam. Keď sa body jednotlivcov sčítali, výsledky boli jasné. Po súťažných kapelách boli na programe ešte dve hosťujúce kapely z Rumunska, presnejšie MARCHOSIAS a KREKUSPUL. Na pódium najskôr vystúpili MARCHOSIAS, ktorí ako inak mali obrovské technické problémy, pretože sa opäť „predviedli“ páni zvukári. Túto pauzu využil Andy z usporiadateľskej agentúry, aby oznámil výsledky. Z postupu sa tešili kapely MIDNIGHT SCREAM, HECATE a RAVENCLAW. Medzi sklamanými kapelami sa objavili KHADAVER, EXLIRIS a FORMA.

Prešovské semifinále ubehlo veľmi rýchlo a aj napriek nepríjemnostiam so zvukom si myslím, že každý z prítomných prežil príjemný večer. S kľudným svedomím prezradím, že ako jeden z porotcov som mal rozhodovanie a hodnotenie v Prešove oveľa ťažšie ako predtým v Nitre. Nakoniec je rozhodnuté a na májové finále, ktoré sa napokon uskutoční v bratislavskom klube U Očka pribudli ku skupinám GALADRIEL, EMPYRION a ONE SECOND HOTEL aj RAVENCLAW, HECATE a MIDNIGHT SCREAM. Určite sa máme načo tešiť. Iba jedna z týchto kapiel nás bude reprezentovať na gigantickom festivale Wacken!!! Tak, fanúšikovia neváhajte a príďte v hojnom počte podporiť kapely na finále, ktoré bude 18. mája! Tešíme sa na vás!

PLUSY:
Vystúpenia všetkých kapiel, príjemné prostredie klubu, lepšia divácka atmosféra ako v Nitre
MÍNUSY:
Zvukári, ale veľmi ich ani zvukármi nazývať nechcem