Američania sa už od začiatku svojej kariéry prelínajú v štýloch sludge, prípadne progresívny rock. Ich sludge ma proste baví. Je nádherný a dynamický. Preto som si túto kapelu zamiloval už pred niekoľkými rokmi. Pre mňa zatiaľ ostane míľnikom ich tvorby debutový album z roku 2007 „Red Album“. Od neho uplynulo 13 rokov a my tu máme od nich nový album „Gold & Grey“.

BARONESS – Gold & Grey

Hneď na začiatku musím napísať, že na BARONESS a hlavne na ich novinke, zbožňujem ich dominantnú basovú linku, ktorá perfektne k piesňam ladí. V úvodnej „Front Toward Enemy“ to na nás kapela vysype so všetkým, čo v sebe má. Hneď v druhom songu „I´m Already Gone“ trochu spomalíme a tu sa dostáva do popredia spomínaná perfektná basgitara.

BARONESS majú šťavu, ale aj úžasné melódie. Ak by ste zmiešali MASTODON s PORCUPINE TREE a pridali do nich trochu kapely THE BEATLES, vznikneú vám BARONESS. Takto ich zvuk hodnotím ja.

Celkovo najviac piesní zo všetkých albumov obsahuje práve novinka. Vošlo sa na ňu až 17 kúskov, preto je aj minutáž celého albumu slušná – má rovnú hodinu. Tretia pieseň v poradí nazvaná „Seasons“ dostáva až taký pinkfloydovský nádych. „Sevens“ je zas najhĺbavejší song na albume. Dokonca mi pripomína japoncov MONO.

Keď som vyššie spomínal legendu THE BEATLES, vysvetlím prečo. Práve skladba „Tourniquet“ mi ich pripomína. Je to príjemná gitarovka. Obsahuje nádherný spev s krásnou melódiou. A takí boli aj legendárni Briti, však? Pieseň sa po minúte nádherne rozbehne a položí do povestnej dynamiky BARONESS, o ktorej som hovoril už na začiatku. Ak by sme sa mali baviť o najlepšej piesni na albume, tak je to potom práve táto. „Anchor´s Lamnet“ nám ukazuje ako širokospektrálne hudobný záber má kapela BARONESS. Je ťažko ich položiť do jedného štýlu.

BARONESS

Pieseň „I´d Do Anything“ by kľudne mohla byť rádiovým hitom. Je to príjemný song o jednej gitare. Nebudem však prechádzať „track by track“, ale dám do popredia ich naozaj široký záber. Album sa nenesie na jednej vlne. Napríklad taká „Blankets of Ash“ je riadna halucinácia. Američania sa lámu v takej zvláštnej melanchólii a dynamického sludge prevedenia. Melanchólie je síce na môj vkus niekedy priveľa. Album je ale pestrý a farebný.

„Broken Halo“ má perfektný sound. V tejto skladbe počujem ten „starý-dobrý“ BARONESS asi najviac zo všetkých piesní. Kapela ma baví viac, keď pritvrdí a je surovejšia a dynamickejšia. I keď aj spomínané melancholické predely majú niečo do seba. Nielen pre hudobníkov, ale verím, že aj pre poslucháčov.

„Can Oscura“ je ďalší PINK FLOYD. Zvukovo prevedená haluz, kde sa mi podobajú tak trochu na SUN O))). Týchto „predelov“ je na albume pomerne dosť. Asi aj preto tá hodinová stopáž. Spomínaná pieseň je náročná, hlavne pre slabšie povahy a podľa mňa je dobré, že má len dve minúty.

„Borderliness“ nás pomaly vháňa do grandiózneho finále. BARONESS idú turné s mojimi veľmi obľúbenými DEAFHEAVEN a keby som to mal tak trochu porovnať – teda ich posledné albumy. Viac sa prikláňam k ostatnému albumu DEAFHEAVEN, ale to nie je výčitka, iba môj hudobný pocit.

Veľmi sa mi páčia aj artworky ich albumov. Sú perfektné a konzistentné. Dokonca na seba nadväzujú. A vždy sú farebné, ako na obálke, tak aj v názve.

Od albumu „Purple“ z roku 2015 sa veľa toho nezmenilo. Aktuálna nahrávka je pomerne dlhá a na môj vkus je v nej veľmi veľa miest, ktoré svojou melancholickou náladou pôsobia až meditatívne. Každopádne, umelec vie, koľko minút potrebuje jeho dielo a aké farby na neho použije. V tomto prípade hovoríme o notách, zvuku a nástrojoch. „Gold & Grey“ je ďalšia poctivá robota amerických sludge progresívcov.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“