Podľa Fenriza je nový album veľkým bratom predošlej nahrávky „Arctic Thunder“ (recenzia TU). A kapela skutočne pokračuje na novinke „Old Star“ v nastolenom smere spred troch rokov. Tým mám na mysli stále serióznejšie vyznenie. Album by sa dal rozdeliť na pomalú a rýchlu časť.

DARKTHRONE – Old Star

Rýchle skladby sú z pera Nocturna Culta, o tie pomalé sa postaral Fenriz. Jednotlivé piesne sa neodchyľujú od priameho smeru a štruktúra skladieb je jasne daná, bez výrazných odbočiek, doplnené sú len niekoľkými obmenami.

Treba zdôrazniť, že dominujúce sú výraznejšie a opakujúce sa riffy a ústredná rytmická gitara. Basgitara dostala taktiež decentne vystavané party. Fenrizove bubenícke umenie spĺňa jeho štandard, kedy sa zbytočne nepredvádza, často využíva činely a ku svojej existencii nevyhnutne nepotrebuje dvojkopák. Jednoducho, jeho hra skvele pasuje do celku.

Album otvára trojica skladieb s výraznejšou atmosférou. Aj keď úvodná „I Muffle Your Inner Choir“ je vcelku svižná, tak zároveň má okolo seba neustále ponurý opar. Určite zaujímavou je najdlhšia vec na albume „The Hardship of the Scots“, kombinujúca pomalý heavy metal s klasickým doom metalom, pričom úvodný riff je z piesne „Let Me Put My Love Into You“ od AC/DC. V strede skladby však prichádza rýchlejšie tempo, no to je prestriedané atmosférickou vyhrávkou a pod tým ma veľmi baví tá občasná melodická basová vsuvka. Ide o pútavo vyskladanú skladbu s rôznou paletou nálad.

Najpochmúrnejšiu atmosféru, vytvorenú ústredným gitarovým motívom má potom jednoznačne titulná pieseň. Tá je ako stvorená na chladnú a upršanú jeseň. Dosť silná záležitosť. Jediná skladba, ktorá sa mi medzi ostatnými akosi vždy stratí je „Alp Man“ – taktiež záležitosť hodená do doom metalového bahna, ale jej vplyv vždy rýchlo vyšumí.

DARKTHRONE

Miestami mám trochu problém s vokálnymi linkami, ktoré ma nie vždy bavia. Niekedy mi prídu ťažkopádne, hlavne v pomalom bahne, čo ale v konečnom dôsledku nemusí byť na škodu, pretože pozornosť tak potom viac púta hudba. Nocturnov vokálny prejav ma naplno baví až v posledných dvoch skladbách. A tie považujem zároveň aj za úplne najlepšie z tejto nahrávky.

V prvom rade „Duke of Gloat“, kde sa Nocturno Culto napísaním tejto skladby vracia späť k black metalu v gitarových tremolo pasážach, aj keď tu ide skôr o našlapaný black´n´roll. Všetko tu krásne do seba zapadá – vokál, pestrá gitarová práca a výborné bicie. A to isté platí aj o záverčnej „The Key Is Inside the Wall“, ktorá je skôr rockovým nástrelom. V druhej časti, ale o niečo spomalí ponúkajúc postupy ako od CELTIC FROST.

Fenriz aj tentokrát do hudby prepašoval inšpirácie od rôznych formácií, či už sú to vyššie spomínaný AC/DC či CELTIC FROST, tak aj HELLHAMMER, CANDLEMASS a VENOM. Zvuková produkcia je oproti predchodcovi o niečo čistejšia a prevzdušnená. Texty, ktoré sú všetky od Fenriza majú pojednávať o zatratení, ale pochopiť, čo nimi chce majstro presne vyjadriť, je dosť náročné. Kapela sa po poslednom D.I.Y. obale albumu tentokrát rozhodla osloviť Chadwicka St. Johna, ktorý im vyhotovil vskutku parádny artwork.

„Old Star“ zosobňuje poctivý hudobný materiál a aj keď mám predošlú dosku „Arctic Thunder“ o čosi radšej, tak nejde o kvalitatívny prepad. DARKTHRONE sa len opäť posunuli o kúsok ďalej a do iných miest v užívaní si old schoolového metalu.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk