A dokopy sa dali hlavy múdre. Začal by som takouto rozprávkovou vetou, keď sa múdri radcovia rozhodli pred samotného kráľa pristúpiť. Gitaru zobral do rúk basák NAPALM DEATH a BRUJERIA –legendárny Shane Embury. Mikrofónu sa chytil inak hudobný producent Russ Russel, ktorý sa postaral o albumy napríklad takých AT THE GATES, DIMMU BORGIR alebo už spomínaných NAPALM DEATH. Za bicie zasadol Dirk Verbeuren a „diskotéka“ sa mohla začať.

TRONOS – Celestial Mechanics

Debutový album ostrieľaných vlkov začína mierne psychadelicky. Na prvý pohľad, alebo posluch, nemá veľmi spoločné s domovskou kapelou Shane Emburyho, i keď predsa len tam niečo nájsť môžeme. Ťažkotonážny sludge, ktorý sa na nás valí je miestami monotónny, ba až depresívny. Niekde v pozadí počujem dokonca TRIPTYKON. Ťažké gitary a havraní spev. Titulná pieseň „Walk Among the Dead Things“ je vstupnou bránou do zvláštneho sveta. Do ťažko definovateľného žánru. Majstri sa chytili svojho remesla a mne sa to nejako tak zvláštne páči.

Keď som menoval muzikantov, ktorý na tomto hudobnom diele účinkujú, nespomenul som basgitaru. Je to veľmi zaujímavé, ale o tento nástroj sa podelili tiež veľké mená. Billy Gould z FAITH NO MORE, Dan Lilker zo S.O.D. a Troy Sanders z MASTODON. Neviem, či to je práve poslednou spomínanou kapelou, ale miestami mi tvorba TRONOS pripomína práve tak trochu MASTODON.

V druhom songu „Judas Cradle“ počujem mierne CELTIC FROST. Hutná gitara, doomové efekty záhrobia. BLACK SABBATH v ešte ťažšom prevedení. Spev je perfektne zasadený do atmosféry a veľmi pristane k ostatným nástrojom. Nie je to veselý album. To teda ani náhodou. Je silný a emotívny. Je veľmi atmosférický a zádumčivý. Nemôžem si odpustiť aj meno producenta, ktorý tento album mixoval. Bol to Jaime Gomez Arellano, ktorý sa mimochodom staral aj o albumy SÓLSTAFIR, PARADISE LOST alebo napríklad GHOST.

TRONOS

„The Ancient Deceit“ perfektne nadväzuje na svojich dvoch predchodcov. Trochu zrýchli, ale spomínanú atmosféru drží natiahnutú, ani na škripci. „Celestial Mechanics“ nie je nahrávka na prvé počutie. Núti započúvať sa a hľadať. Nestačí predpokladať alebo dúfať. Je tam viac beznádeje, ako samotnej radosti, ale o tom som už hovoril.

„The Past Will Wither and Die“ začína tak zvláštne posmrtnou melanchóliou. Je to asi najpomalšia pieseň albumu. Teším sa z takýchto doomových pozostatkov, ktoré sú obalené takým zvláštnym experimentom.

Šiesty song „Voyeurs of Nature´s Tragedies“ začína plačlivými husľami, akoby vyšiel zo samotnej dielne MY DYING BRIDE. Je to doslova pohrebný chorál. Opakujem, toto nie je veselý album. Nenechajte sa zmiasť. „Birth Womb“ je naopak najtvrdšou skladbou na celom albume. Riadny odpal. Chorobný masaker. Po spomalenom tempe na „Premotion“ a predposlednej do totálneho psychadelična odenej „Beyond the Streaf of Conciousness“ nás čaká záverečný klinec, ktorým je cover od samotných BLACK SABBATH s názvom „Johny Blade“. Originál pochádza z roku 1978 a to z albumu „Never Say Die!“. Aspoň vieme, teda potvrdili sme si, kým sa nechala kapela inšpirovať. Samozrejme, okrem iných.

Chlapi to uchopili veľmi dobre. Nevytvorili žiaden „načančaný“ a na oko silný hitový album, ba práve naopak. Položili sa do svojich hlbočín a urobili dobre. Je to nahrávka pre fanúšikov kapiel ako CONAN alebo INTER ARMA. Nie sú to jednoduché veci, ale keď sa k nim prehryziete, vedia sa odvďačiť. Zo silného materiálu cítiť poctivú robotu. A zvuk? Je perfektný. Absolútne veľmi dobre zasadený do celej atmosféry.

TRONOS nenahrali nejaký obrovský míľnik a neprišli ani s ničím extrémne prevratným, ale vyplnili takú zvláštnu dieru po niečom, čo tu jednoducho malo byť.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“