Ako prvá „ľahká“ chuťovka sa nám ozve skoro 17-minútová pieseň „Reptile“. To len tak na úvod. Žiadne zľahka a ani vlažne. Poriadne a natvrdo. Všetky vyššie spomínané žánre v tejto dlhej stopáži. A ja som odstrelený na mesiac. Zmixujte PORCUPINE TREE, pridajte MESHUGGAH a kvapku DREAM THEATER. Spomeňte si na uja Devina zo STRAPPING YOUNG LAD a vložte do toho štipku ANIMALS AS LEADERS. Vravíte, že je ešte skoro na gulášovú sezónu? Ja si myslím že nie. PERIPHERY vydávajú svoj šiesty album „Pheripbery IV: Hail Stan“.

PERIPHERY – Periphery IV: Hail Stan

Najväčšia haluz začne, keď PERIPHERY začnú v dvanástej minúte prvého songu znieť tak trochu ako starí BRING ME THE HORIZON a hneď na to poľský RIVERSIDE! Je to vyskladaný cirkus, je to masaker a ja som už dlho nič tak „zimomriavkové“ a umelecky dokonalé vo svojej hudobnej podstate nepočul.

Mám tip na kandidáta: album roka. A že ešte je len apríl? Ale veď aj gulášová sezóna je viac menej až v lete. Prvá pieseň končí ako nejaká vesmírna odysea kapely PINK FLOYD a mne je mäkko. Neviem čo pôjde ďalej a úprimne sa neviem dočkať.

„Blood Eagle“ je čistý noise. Šialené a božie zároveň. CONVERGE zmiešané s NAPALM DEATH a ľahkým chorálom z omše z vedľajšieho kostola. Asi sa doseriem. Frajerka mi naznačuje, aby som zložil slúchadlá z uší. „Čo to počúvaš?“ – pýta sa. „Neviem“ – odpovedám. Nechutne dokonalá skladba. Pred jej koncom ma odrovná dokonalé sólo s pracovným názvom „John Petrucci je môj najlepší kamoš.“

„CHVRCH BVRNER“ je šlahnutý jazz death. Kapela NORMA JEAN vo svojich najtvrdších časoch by sa asi rozplakala. Dokonalo nafrázovaný spev, štekot ani z dielne FAITH NO MORE. Aj Mickovi Pattonovi sa podľa mňa čká. Čo to dovádza táto svorka pre rany božie? Čím ma ešte prekvapia?

PERIPHERY

„Garden in the Bones“ upokojujú peklá spevom ako LINKIN PARK. Perfektný hlas, melodické linky. Otváram ústa a už teraz viem koľko dám bodov, ale že presne. Áno PERIPHERY ma dostali. Zabili ma a ja som vstal z mŕtvych. Nepreháňam. Tak to cítim. Je to mix mixov. Nádherná hudba bez škatuľky, dokonalosť sama o sebe.

„Its Only Smile“ by mohli byť pokojne tancom stužkovej, samozrejme, keby som ešte raz maturoval. Podľa mňa by od šťastia plakali okrem profesorov aj rodičia. „Follow Your Ghost“ plávajú takou zvláštnou metalcorovo spomalenou hladinou hustej rieky. Mohla by to byť krv. V refréne počujeme zbor a masívne hlasivky. Tu by sa mohli učiť CALIBAN, ale aj takí „zakladatelia žánru“ ATREYU.

„Crush“ je ako z totálne iného sveta. Pýtam sa sám seba. Ako to znie? Čo mi to pripomína? To nie sú PET SHOP BOYS alebo DEPECHE MODE? Asi nie. Ale asi najbližšie to má k ERASURE. Teda, keď si odmyslíme gitarovú linku. Najmä v refréne. Dokonalý popík. Teda, keď si odmyslíme spev položený miestami do noisovej roviny vresku. PERIPHERY sa zbláznili. Dozaista.

„Silent Glow“ mi pripomína farbou hlasu vo svojom úvode slovenských THE PARANOID. Ale to len na tri sekundy. Pekný song v rockovom háve, obalený metalcorovou polevou. Perfektné vyhrávky a ten spev. Musím napísať jednu vec: ešte som nič také hudobne emotívne na Valhalla.sk nerecenzoval. Každá pieseň je iná a ja vlastne ani neviem, čo mám povedať. Ako to nazvať a komu to odporučiť? Pre mňa mňa to je hudobná dokonalosť sama o sebe.

„Satellites“ je záverečná, skoro desaťminútová skladba. Sranda je, že žiaden song nereprezentuje tento album. Žiaden a vlastne všetky. Toto je pre mňa symbióza hudby v roku 2019. Záverečná pieseň je svojou popovou štruktúrou v úvode dokonca podobná posledným albumom BLUE OCTOBER. V polovici sa pieseň s prirodzenou ľahkosťou prehupne do metalcorovej polohy.

Američania majú neskutočný záber a mňa totálne dostali. Toto nie je dobrá práca. Toto je hudobná dokonalosť a prierez niekoľkých žánrov, ktorý vo mne vyvoláva husiu kožu a zimomriavky. Geniálne. Chcem ich tričko!

Hodnotenie autora: 10 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“