O FALLUJAH rozhodne nie je korektné hovoriť ako o hudobnom telese, ktoré má svoju hudobný smer už napevno určený a nemá tendenciu z neho vybočovať. Kým v začiatkoch sa kapela pohybovala v rámci žánru vo viac-menej deathcorových vlnách, v súčasnosti patrí medzi bandy formujúce death metal do progresívnej podoby.

FALLUJAH – Undying Light

Novinka „Undying Light” opäť dokazuje, že chalani ešte stále majú tendenciu experimentovať a hudobne sa hľadať. Žiadny ďalší „The Flesh Prevails” a ani „Dreamless” (recenzia TU) sa tentokrát nekoná a taktiež už tento album nebol nahraný v rovnakej zostave ako posledný počin.

Priznávam, že až do vydania prvého singla „Ultraviolet” som nemal tušenie o tom, že za mikrofónom už v kapele nepôsobí Alex Hofmann. Novým vokalistom FALLUJAH je mládenec, ktorý si hovorí Antonio Palermo a jeho hrdelný prejav predstavuje najvýraznejšiu zmenu v hudobnej produkcií kapely. Ten mi na novinke pripomína škriekajúceho Jonnyho z JOB FOR A COWBOY, na časovej ploche činiacej necelú trištvrte hodinu nemá tendenciu s hlasom až tak veľmi pracovať a nesie sa tak v monotónnej rovine.

Obsluhu siedmych strún má po najnovšom na starosti iba Scott Carstairs, „Undying Light” je tak nahraný v štvorčlennom mužstve. Opäť teda platí pravidlo potvrdzujúce ako veľmi sa zmeny v zostave dokážu pretaviť do hudobnej produkcie. V čom je teda novinka iná?

FALLUJAH

FALLUJAH v prvom rade spomalili . A v podobnom duchu ako úvodná „Glass House” (ktorú osobne radím medzi favoritov celej dosky) sa nesie aj celý zvyšok albumu. V skratke by sa dalo povedať, že väčšina skladieb je robená na základe tej istej šablóny, teda poslucháčsky ľahko stráviteľného rytmického breaku, do ktorého hrá zasnený gitarový motív. To všetko zastrešuje spomínaný vokál nováčika Palerma. Mimochodom, oceňujem, že kapela v rámci svojich myšlienok nespadá do metalového klišé a texty sú aj naďalej veľmi osobné. Táto kombinácia miestami funguje super, príkladom je kúsok „Hollow”:

„Give me a reason,
Give me a reason not to fail
I’m trying to claw my way up
From despair“

Niekedy však placka prináša aj miesta, ktoré majú tendenciu poslucháča nudiť. Osobne nie som zástancom teórie, že s dobrou muzikou musí byť automatické späté aj naháňanie sa po hmatníku, no páni predsa len v niektorých momentoch mohli trocha kopnúť do vrtule. Skutočne klepať sa napríklad začína až v „Sanctuary”.

Kým teda predchodza „Dreamless” dojmom evokoval pocit vynárania a ponárania sa pod hladinu vody, „Undying Light” predstavuje akúsi rovnú, pokojnú cestu za nekonečne vzdialeným svetlom, ktorá prináša veľa pekných výhľadov. Tie sa ale často opakujú a začínajú poslucháčovi pripadať všedné.

Avšak je veľmi pravdepodobné, že šlo o zámerný krok – zmeniť pohľad na death metal zase z iného uhla. Trocha spomaliť, zaujať vnímavého poslucháča a dať tak väčší priestor emóciám pred technickými frajerinami. Rešpekt a uznanie si za to mládenci rozhodne zaslúžia, osobne však priznávam, že ak dostanem chuť na dávku progresívneho death metalu od tohto kalifornského telesa, dám si tú námahu a zalovím zrejme v jeho minulosti.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk