KOŠICE. Vlani som mal tú česť vidieť ich naživo vo Viedni a uistil som sa, že sú famózne zohratá partia. Vtedy vystúpenie charizmatických osôb zdobil aj perfektný zvuk. SÓLSTAFIR mali v Košiciach na rozdiel od Viedne aj štvorčlenné ženské sláčikové teleso, ktoré dalo celému koncertu atmosféru, sexepíl, ale aj silu.

SÓLSTAFIR počas záverečnej ďakovačky v Košiciach. Foto: Ľubomír Perunko

Je sedem večer a klub sa pomaly napĺňa. Mám to šťastie a stretávam na chodníku frontmana SÓLSTAFIR Tryggvasona. Veľmi vďačne sa objímeme a spoločne sa odfotíme. Je úplne v pohode.

SÓLSTAFIR je kapela, ktorá je uveriteľná, má nádherné melódie a ich songy sú vrstvené s nádhernou gradáciou. Paradox a sila toho všetkého je v tom, že spievajú vo svojom jazyku a aj napriek tomu vypredávajú kluby.

A presne o tom to je. O silnej energii a naozajstných emóciách, ktoré košickým Collosseum priam lietali. SÓLSTAFIR odohrali dvojhodinový koncert, v ktorom si to užili fanúšikovia aj kapela samotná.

Koncert bol rozdelený akoby na dve časti. V tej prvej odzneli piesne „Nátmall“, „Ótta“, „Dýrafjörður“, „Hula“ a „Miðaftann“. V druhej časti sme si vychutnali „Lágnætti“, „Hvít sæng“, „Necrologue“, „Fjara“, „Kukl“ a záverečnú „Goddes of the Age“.

Rockovú a metalovú hudbu spájajú emócie, energia a silné pocity skutočne otvorených duší. Presne toto všetko v sebe nesie aj hudba SÓLSTAFIR. Svojou silou a neopakovateľnou charizmou Islanďania presvedčili všetkých, ktorí na koncert prišli, že patria momentálne medzi najneopakovateľnejšie kapely sveta.

PLUSY:
Atmosféra, kapela, emócie, nádherné melódie, štvorčlenný ženský sláčikový zbor, perfektný priestor, dobrý zvuk, energia, nestrojená spontánnosť umelcov, žiadne rady na pivo

MÍNUSY:
žiadne

Foto: Ľubomír Perunko

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“