Hneď v úvode recenzie musím podotknúť, že IN FLAMES sú mojou srdcovou záležitosťou. Neviem, čo by sa muselo stať, aby som nad nimi zlomil palicu. Spomínam si dodnes, ako som si pustil prvýkrát kazetu do walkmana, na ktorom som mal nahratý album „Lunar Strain“ z roku 1994. Odvtedy však pretieklo veľmi veľa vody, ale aj hudby, cez moje sluchové kanáliky. IN FLAMES však ostali vo mne presne na tom istom mieste, ktoré mali vtedy. Je to prosté -mám ich veľmi rád.

IN FLAMES – I, the Mask

IN FLAMES majú z môjho pohľadu dve silné vývojové črty. A to je začiatok, od spomínaného albumu až do roku 2000, kedy vydali platňu „Clayman“. Dokopy je to 5 absolútne zásadných albumov týchto Švédov. A aj pre tieto albumy hovoríme o škatuľke – gothenburg melodic death metal. Pre mňa je aj tak najpamätnejším albumom nahrávka „Colony“. Sú za tým osobné pohnútky, nič iné. Rovnako tak kvalitné platne ako „Jester Race“, „Whoracle“ alebo „Clayman“, ktorý podľa mňa akoby urobil takú neviditeľnú čiaru za jednou etapou. Po roku 200 kapela šliapala ďalej. Každé dva až tri roky vydali nový album a nebáli sa vyvíjať, experimentovať – a to je ich druhá vývojová črta.

Máme rok 2019 a oni stále idú ako dobre nabrúsená píla. Vydávajú album „I, the Mask“. Už to dávno nie je čistý death metal z Gothenburgu, ktorému dali tvár svojimi fantastickými sólami, melodickými predelmi, dokonca akustickými vsuvkami. IN FLAMES ale rastú, vyvíjajú sa a nestoja na mieste. Opačný prípad by ich možno pochoval.

Napíšem hneď, že novinka sa mi pozdáva oveľa viac ako predchodca „Battles“ (recenzia TU). A dokonca je tento album jeden z najlepších od roku 2000, ak nie vôbec najlepší! Ale poďme pozvoľna a postupne. Švédska legenda si zaslúži pár slov navyše.

Skupina od roku 2000 postupne prešla na modernejší zvuk, možno tak trochu komerčnejšie ladenie death metalu alebo metalu ako takého vôbec. Kapela je obrovskou hviezdou vo svojej krajine. Každopádne v roku 2002 albumom „Reroute to Remain“ a rovnako tak jeho pokračovateľom „Soundrack to Your Escape“ sa kapela dostáva do viac alternatívnejších vôd a nebojí sa experimentovať. Stále ako svoj základný nástroj používa vokál Andersa Fridéna a fantastické sóla Bjorna Gelotteho.

IN FLAMES

Nový album začína otváracou skladbou, ktorá jednoducho potvrdzuje tvár tejto bandy. „Voices“ nám ponúkne perfektne nafrázovaný spev a úžasný refrén. Pieseň „Voices“ je tvárou celej platne. Toto je IN FLAMES v roku 2019. Kývam si hlavou do rytmu a usmievam sa. Áno, najlepší album od roku 2000. Každopádne, prvých 5 albumov bude už nemožné preskočiť. Alebo prekročiť ich tieň. Je však geniálne ako sa táto kapela vyvíja. Nenastavuje chrbát, ale prijíma nové výzvy a nebojí sa experimentovať.

Pieseň „I, the Mask“ sa na nás vyvalí ako obrovský vodopád, aby zase upokojila svoje vody úplne rockovým refrénom. Presne v týchto častiach vidno, že to už ani zďaleka nie je len death metal. „Call My Name“ je veľmi pekným výletom do akejsi poznanej krajiny, ktorú nám IN FLAMES ponúkajú v aktuálnom roku. V „I Am Above“ na nás čaká perfektný refrén, v ktorom Anders dokazuje, že je to naozaj veľký spevák.

Skladba číslo 5 je pre mňa akoby návrat ku koreňom. Skoro som sa normálne zasekol. Presne ako už spomínané akustické pasáže, ktoré ma veľmi oslovili v dávnej minulosti. Presne takto začína pieseň „Follow Me“. Perfektná vec. „(This is Our) House“ je najexperimentálnejšia skladba na celom albume. Pre mňa je ultra moderná a nemuseli by sa za ňu hanbiť ani LIMP BIZKIT. Pozor, to nebola výčitka. V tomto songu počujeme asi najtanečnejší refrén z celého albumu. Viem si túto pieseň predstaviť po polnoci na nejakej dobrej svadbe.

„We Will Remember“ je pieseň, pre ktorú som dal pol bodu tomuto albumu navyše. Nádherný song, jednoznačne rockový. Nie, nemôžeme hovoriť o death metale – ani náhodou! Skladby sa pekne lejú a nadväzujú na seba. Stopáž albumu je 50 minút a je to tak akurát. Ani veľa, ani málo. Štrukturované a vyšperkované piesne s produkciou na veľmi vysokej úrovni, ktoré obsahujú zapamätateľné melódie.

Ešte by som sa pristavil pri skladbe „All the Pain“, ktorá je ďašou peknou rockovou záležitosťou. Od samého začiatku až do konca. Na IN FLAMES možno až „slaďárna“, ale prečo nie? „Stay With Me“ nám uzavrie ďalšiu kapitolu tejto švédskej legendy. A legendy sú večné. Myslím, že IN FLAMES sa nimi už dávno stali.

Každopádne je „I, the Mask“ výborný album. Miestami experimentálny a miestami naopak potvrdzujúci svoje jasné a pevné korene, z ktorých táto švédska veličina vyšla.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“