Dvojčlenný projekt CEREMONY OF SILENCE prišiel doslova z ničoho nič a zo dňa na deň. Ide o death/black metalový akt z Banskej Bystrice, ktorý tvoria Vilozof (vokály, gitary, basgitara) a Svjatogor (bicie) z dnes už neaktívnej formácie NEVALOTH. Zaujímavosťou je, že ich debut s názvom „Oútis“ vyjde (v apríli) pod hlavičkou amerického vydavateľstva Willowtip Records. Čím dokázali na prvotine zaujať zahraničný label si priblížime detailnejšie.

CEREMONY OF SILENCE – Oútis

Album „Oútis“ je plný death/black metalu vo výraznej atmosférickej forme. Pri prvom oťukávaní s nahrávkou, budete registrovať hlavne atmosféru a veľké množstvo disharmónií. Ak by som mal tvorbu CEREMONY OF SILENCE prirovnať k nejakej zahraničnej kapele, tak určite by to bolo k austrálskym šialencom PORTAL, aj keď v tomto prípade ide o čosi stráviteľnejšiu formu chaosu. Áno, chaosu. Ten je ďalším aspektom v hudbe slovenského dua. Môžu za to už spomínané disharmonické vyhrávky, ale aj divoké zvraty.

Skladby síce poskytujú oporné body, ale kapela vás v určitých miestach nechá jemne sa stratiť a aj topiť sa v bahne v miernom chaose, čo však spôsobuje chuť púšťať si nahrávku opakovane, pretože isté fragmenty zostanú v pamäti, ale podstatné časti piesní vyžadujú viaceré vypočutia pre ich plné prebádanie.

Svet, do ktorého vás CEREMONY OF SILENCE zoberú je pustý a bezútešný, ale jeho vnímanie pôsobí paradoxne pestrým spôsobom. Pre orientáciu v ňom však musia zmysly pracovať vo väčšej miere, ale aj tak je náročné udržať ich nezakalené.

CEREMONY OF SILENCE

Na debute týchto borcov, ktorí už k sebe prizvali aj ďalších hudobníkov, aby mohli vystupovať aj naživo, to nie je iba o atmosfére a dávke komplikovanosti. Ono je to totižto aj slušný nátresk. Temnota a zloba plus výdatné klepačky. A práve toto skĺbenie veľmi oceňujem – funkčné spájanie týchto aspektov. Zbesilých momentov nie je málo, no atmosférický opar sa popri nich nestráca, čo je veľké plus. A v náklepoch nezabúdajú ani na technické finesy v gitarových partoch („Trance of Void“, „Black Sea of Drought“), za ktoré by sa nehanbili ani death metalové kapely pýšiace sa dodatkom „technical“.

Keď už som spomínal „opar“, tak ten sa vznáša aj vo zvuku nahrávky. Jeho celkový obal sa mi páči za prvé preto, že všetky nástroje sú počuteľné (ani basgitara nie je do počtu) a zároveň je sound správne ošetrený na dosiahnutie hypnotickej atmosféry. K výslednej nálade výrazne dopomáha aj kvalitný Vilozofov vokál. Ten sa nesie v hlbokom murmure a svojim nenásilným a „plazivým“ prejavom dotvára celkovú atmosféru.

Sedmička skladieb obsahuje ešte jednu zaujímavú vlastnosť. Spomínané disharmónie a aj kopec ďalších vyhrávok spôsobujú doslova nepokoj a nervozitu. Niektoré vyhrávky priam až brnkajú na nervy. Na rôznorodosť sa rozhodne sťažovať nedá. Máme tu temnotu, chaos, klepačky a aj napätie.

Absolútne nemá zmysel vymenovávať jednotlivé piesne, pretože ide o pevne držiaci celok a hlavne všetky skladby stoja vedľa seba úplne rovnocenne. Istým vybočením, aj s ambientnými partami, ktoré dodal hosťujúci V. z kapely TUJAROT, je skladba „Upon the Shores of Death“, ale tú považujem skôr za akýsi predel medzi pomyselnou prvou a druhou časťou albumu.

O artwork sa postaral Svjatogor, čo prezradia aj niektoré poznávacie prvky, ak ste teda už prišli do styku aj s jeho inými grafickými prácami. Spôsob, akým CEREMONY OF SILENCE odštartovali svoju púť na domácom poli extrémnej hudby, bude určite pútať pozornosť. Pri to, že ich vydal zahraničný label síce veľké oči nemám, no minimálne pri propagácii do zahraničia, to určite nebude naškodu.

Album na recenziu poskytlo vydavateľstvo Willowtip Records.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk