Od vydania debutového albumu „Way of the Queen“ (recenzia TU) slovenských symfonikov SYMFOBIA ubehlo veruže už pekných pár rôčkov. Na albumovej novinke pracovala nitrianska skupina priebežne viac ako dva roky. Nahrávalo sa pod dohľadom Zoliho Tótha a Jimiho Cimbalu v jeho štúdiu Randal Factory.

SYMFOBIA – Smog of Tomorrow

Prečo spomínam štúdio hneď v úvode? Z jednoduchého dôvodu. Zvuk celého albumu je parádny! Bez mihnutia oka obstojí v prísnych kritériách svetovej scény. Každý nástroj, spev, zbory a bohaté aranžmány hľadia vaše uši a vy ste na pochybách, či počúvate slovenskú kapelu.

Obzvlášť po nie príliš vydarenom zvuku debutovej nahrávky. Pravda, skladby z „Way of the Queen“ sú veľmi kvalitné, len ten zvukový kabát. Našťastie piesne svoju krásu a hodnotu ukázali v živom prevedení.

Poďme však ku novinke. Fanúšikovia poznali viacero piesní už z klipov (až tri!) alebo koncertov, na ktorých ich SYMFOBIA počas vlaňajšieho roku už hrala. Album štartuje niečo viac ako minútové intro (už vidím ten nástup na pódium popri ňom), ktoré plynule prejde do skladby „Hungry“, odpáli ju samotný refrén (skvelý nápad!).

Neskôr výborný spev hlavnej speváčky Eriky, ku ktorej sa pridá aj Petra. Hradba gitár v celej piesni, bohaté aranžmá a kvalitný spev. Kvalitný v podaní oboch speváčok – Eriky Strečkovej i Petry Hasarovej. Petra sa však rozhodla po nahratí albumu v úvode roka 2019 kapelu opustiť. Je to škoda, ale taký je život. Obzvlášť ten muzikantský. Každopádne, skvelý otvarák. Pieseň má všetko, čo má mať moderný song. Atmosféru, zmeny tempa, silný refrén, gitarové sólo.

SYMFOBIA

Každý song je nesmierne ťažký na techniku spevu (a to aj napriek pocitu, že sú hravé a príjemné na počúvanie). A aj vďaka tomu cítiť ako hlavná speváčka Erika dozrela. Dozrela najmä hlasovo a poriadne na sebe pracovala, čo cítiť s každou notou, s každým tónom. Keď chce, vie aj poriadne pritlačiť na pílu (najmä v „Bury It“).

Citeľný progres však urobil každý z členov. Ostrieľaní hudobníci zrejú ako víno – čím starší, tým lepší. Počuť to v gitarových častiach a aj pri klávesoch. Čo je však najpodstatnejšie – veľký posun smerom vpred urobili pri  skladateľskej časti. Pre mňa samého je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa skupina viditeľne posúva a mám z toho radosť.

Niektoré skladby vám zapasujú hneď od prvého počutia, na iné treba viac času. Ale verte, že svoje krásy začnú odhaľovať. Na mysli mám najmä piesne „Dust“ (skvelé bicie) – najlepšia je pasáž pred refrénom, a predposlednú „From Survivor to Creator“, v ktorej nedominujú len spevy (výborný hlasový „súboj“ Eriky so sopránom Petry), ale aj atmosféra, gitarová „stena“ a opäť výborné Vilove bicie. Skladbu v druhej tretine obohacuje aj hovorené posolstvo, ktoré nahral Jude Connolly. Pieseň má svoju postupnú a prirodzenú gradáciu. Dovolím si tvrdiť, že jedna z najkvalitnejších vecí na novinke.

Aj keď…, nedajú sa úplne vypichnúť najlepšie piesne. Medzi moje obľúbené songy patria „Intro/Hungry“, „Bury It“, „Atlantis“, „Into the Night“, „Smog of Tomorrow“ (zvláštne veselý refrén pri ťažkej téme), „Dust“, „From Survivor to Creator“ a „Človek“.

Nejde však len o výpravné aranžmány, rýchlejšie alebo stredne rýchle skladby. SYMFOBIA vie aj zvoľniť, čo dokazuje v pomalých piesňach „From the Ashes“, „Flowing“ a „Človek“. Práve posledná skladba albumu je ich doposiaľ jedinou v materinskom jazyku. Po hudobnej stránke je to „From the Ashes“, len s iným textom.

Sila celej nahrávky je v skladbách ako celku, orchestrálnych, priam až výpravných pasážach, zboroch, gitarových sólach, striedaní dvoch originálnych hlasov speváčok a výborných bicích. A v refrénoch, ktoré nie a nie dostať z hlavy. Pri aktuálnom albume ani nebudete vedieť, ako vám ubehne čas a máte chuť opäť stlačiť „play“ a pokračovať v počúvaní.

Čo robí zo „Smog of Tomorrow“ ešte silnejšiu nahrávku je posolstvo. Nitrianski muzikanti nás zoberú na poriadne dravú jazdu, nie úplne najoptimistickejšiu, ale reálnu. Dvíhajú varovný prst nad dnešnou konzumnou spoločnosťou. V textoch sa totiž často skrývajú metafory odkazujúce na predstavy o správnom postoji k životu a upozorňujú na choroby dnešnej doby, ako je strata kritického myslenia, závislosť na výdobytkoch moderného sveta a bezohľadnosť k životnému prostrediu. A netreba zabúdať ani krásny artwork od Svetozára Košického.

Prvá časť roka 2019 nám priniesla „Smog of Tomorrow“. Horúceho kandidáta na jeden z najlepších albumov domácej scény. Ale nielen domácej. SYMFOBIA majú na to, aby prerazili v zahraničí. To potvrdzuje nielen tento album, ale aj ich sila pri koncertoch. Mohli by sa stať obľúbenými aj v zahraničí. Minimálne medzi fanúšikmi symfonického metalu. Ako jedna z mála kapiel na svete majú totiž zaujímavú raritu – dve speváčky. Ku Erike sa pridala Simona Janovičová (SINNERS MOON), ale to je už iná kapitola… Nenechajte si ujsť ich jarné turné po slovenských kluboch a presvedčte sa na vlastnej koži.

Hodnotenie autora: 9 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk