Predchodca „Rituals“ (recenzia TU), ktorý vydali v roku 2016 postavil latku veľmi vysoko. Mystický dark metal, ktorý chladil a mrazil. Fantastický album a pre mňa jeden z najlepších v roku 2016 na metalovej scéne vôbec.

ROTTING CHRIST – The Heretics

ROTTING CHRIST vnímam od roku 2000 veľmi pozorne. Ich album „Khronos“ ma vtedy riadne pritlačil na stoličku. Odvtedy som v strehu a snažím sa vždy čo najobjektívnejšie sám pred sebou zhodnotiť ich kroky. Zatiaľ nikdy nesklamali. Máme rok 2019 a grécka metalová ikona vydáva novinku „The Heretics“.

Album začína otváracou „In the Name of God“, ktorá je zvukovo veľmi podobná albumu „Rituals“. Nadobúdam zvláštny pocit, že ROTTING CHRIST pokračujú presne tam, kde skončili. Mám také tušenie, že sa nebudem mýliť. A zdanie neklame.

Druhá skladba „Vetry Zlye“ mi veľmi pripomína feelingom a celkovou atmosférou náš domáci RAMCHAT. Cítim tam taký pohanský závan. Na paškál si zobrala v tejto piesni vokál samotná Irina Zibina z GRAI. Pre mňa veľmi príjemné prekvapenie hneď na úvod celého albumu. Skladba sa nesie v perfektnej rytmike a až duchovnej blaženosti mocného šialenstva. Vokál Iriny je naozaj prekrásny a tejto pesničke veľmi, preveľmi pristane.

„Heaven and Hell and Fire“ začína doslova poetickým predslovom a rovnako tak celý song nesie určitú črtu vyrozprávanej podoby neba a pekla. Riffy, ktoré sú veľmi podobné minulej nahrávke ma jednoducho bavia. Ani náhodou nemôžem povedať, že ide o nejaké vykrádanie samotných autorov, práveže je to pozitívne. Spomínaný song je najlepší na aktuálnej novinke a absolútne charakterizuje celú platňu.

Poeticko mystický metal. Asi tak nejako by som si vytvoril môj osobný priečinok, kde by som si túto grécku škatuľku uložil. Už dlho sa mi nepísala recenzia tak príjemne a akoby plynula sama. Gréci majú svoj ksicht, svoju tvár a je to naozaj asi to najväčšie bohatstvo čo v sebe majú a čo nám ponúkajú. Trochu odbočím, ale teraz mi to nejako tak prišlo: Spevák THERAPY? na otázku, čo im najviac dala v živote ich hudba povedal, že hlavne z nich neurobila k*k*tov. A toto by som nejako tak prirovnal aj k hudbe ROTTING CHRIST. Hrajú presne to, čo cítia. Nepodliehajú trendom, lebo to nemusia. Sú sami sebou a ich hudba hovorí presne to isté.

ROTTING CHRIST. Foto: Ester Segarra

„Hallowed Be Thy name“ spomalí celú Zem. Alebo iba na chvíľku. Až doomový riff, ktorý začína so zvonom mi pripomenie tak trochu BLACK SABBATH. „Dies Irae“ si zase berie na paškál mystifikačný riff, ktorý je tlačený modlitbou z ďalekých pekiel. Úžasný song! „I Believe“ začína zase poetickou vsuvkou rozprávaného úvodu, len preto, aby do nás Gréci natlačili všetku svoju silu, rýchlosť a presvedčenie. Celá pieseň je vlastne vyrozprávaná.

„Fire God and Fear“ začína štebotom vtáčieho spevu, ktorý prelomí mocný gitarový riff. . „The Voice of Universe“ sa pomaly presúva do záverečnej tretiny albumu a „The New Messiah“ prináša nového Mesiáša. Čo mám napísať alebo povedať viac? „The Raven“ uzavrie poriadnu metalovú oslavu. A v pekle sa otvárajú fľaše. Básnici dostávajú krídla a mystické postavy ožívajú. Milovníci metalu môžu mliaskať blahom a oblizovať sa až za ušami. Moje obavy, ktoré som mal sa úplne rozplynuli. Ako prach. Niekam do ničoty.

Nádherný album plný obrazov a poézie. Nádherná hudba pre všetkých fanúšikov rockovej aj metalovej hudby. Nedokážem špecifikovať pre koho viac. Dá sa totiž povedať, že album je aj napriek svojmu temnému feelingu veľmi melodický a pri viacerých počutiach sa songy doslova vrývajú pod kožu.

Veľmi som sa tešil na tento album, hoc som vedel, že latka je postavená privysoko. Aj keď „The Heretics“ nesie stopy „Rituals“ a je akoby jeho pokračovaním, môj pocit poslucháča po stránke progresu, je absolútne na mieste. Som o tom presvedčený.

A ešte niečo na záver. Alebo podľa mňa dosť podstatná poznámka, ktorá sa mi pýta, ani výpovedná hodnota tejto recenzie: Nový album ROTTING CHRIST potrebuje vašu pozornosť, jedine tak si vás získa a ja som presvedčený, že sa mu to podarí, lebo je brutálny. Mocný a šialený. Epický a temný. Poetický a mystický. Vrýva sa pod kožu samospádom a partia okolo charizmatického Sakisa Tolisa (ktorý mimochodom prisámbohu vyzerá ako Ježiš Kristus) naozaj dokázala, že patrí medzi absolútnu špičku metalu. Je čas, vzývať nových Bohov. Je čas pripraviť sa na niečo nové, viac progresívnejšie a hlbšie. Poetickejšie a menej povrchnejšie. Je čas na oslavu. Myslím, že bude tiecť aj krv. Fantastický album. Amen.

Hodnotenie autora: 9 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“