Hneď po príchode pred klub som si všimol, že množstvo fanúšikov stojí pri poľskom tourbuse, kde sa hlavný mozog VADER ochotne pofotil a popodpisoval fanúšikom. Čo sa týka mojej úvahy o kapacite klubu, tak vás nebudem napínať. Nemám presný údaj o počte divákov v klube, ale bola ozaj plnka, čo dodalo atmosfére klubového koncertu svoje osobité čaro. Síce ťažko sa predieralo k pivu alebo na záchod, ale hlavné boli kapely. Česť otvoriť tento večer mali slovenskí deatheri z Beluše patriaci do stajne Gothoom Productions SUBURBAN TERRORIST. Už pri ich vystúpení sa v klube zišlo množstvo fanúšikov, ktorí boli zvedavý aj na ich vystúpenie. Koncert bol naozaj energický, chalani išli naplno a venovali sa najmä prezentácii aktuálnej novinky „Cut-Throat from the World of Obsession“.

Po krátkej pauze prišli na rad HYPNOS, na ktorých som sa naozaj tešil. Hneď v úvode som ostal trošku zaskočený, že som mal okolo seba zrazu viac miesta ako pri Suburbanoch. Fanúšikovia ešte počas ich setu popribúdali, ale nebolo ich toľko ako na prvú kapelu. Škoda. Taktiež HYPNOS majú vonku nový album „Heretic Commando – Rise of the New Antikrist“. Bruno je líder na správnom mieste a vedel pekne uviesť skladby. Došlo aj na môj obľúbený album „The Revenge Ride“. Síce som márne čakal na moju najobľúbenejšiu „Endorsed By Satan“, avšak kapela to dohnala skladbami „Burning Again“ alebo „In Blood We Trust“. Pravdou však je, že HYPNOS zneli až príliš nahlas a gitary miestami nebolo vôbec počuť. Aj napriek tomuto som si však koncert týchto matadorov užil.

Pomaly, ale isto sa všetko už začalo chystať na hlavnú hviezdu večera Poliakov VADER. Z pôvodnej zostavy kapely ostal už Piotr Wiwczarek a tak bolo logické, že všetky oči v klube sa upriamovali najmä na neho. Playlist kapely tvorili prevažne skladby z albumu „Black To the Blind“ a všeobecne najmä z albumov z 90.rokov. Staršie skladby však VADER prestriedali s novšími ako „Come and See My Sacrifice“ alebo „Return To the Morbid Reich“. Atmosféra hustla s každou ďalšou skladbou. Piotr bol vo vynikajúcej forme, nedal na zbytočné dlhé reči medzi skladbami a sypal do banskobystrického publika jednu pecku za druhou. Publikum sa kapele zato odvďačovalo poriadne pekelným kotlom. Pochváliť musím aj mladého bubeníka Jamesa Stewarta, ktorý predviedol, že si ho líder VADERU nevzal do kapely len tak, pre nič za nič. Čas v spoločnosti poľskej legendy ubehol naozaj veľmi rýchlo. Na záver si štvorica hudobníkov neodpustila cover „Raining Blood“ od SLAYER a to bolo publikum už v absolútnom vare.

Koniec dobrý, všetko dobré. Moje počiatočné obavy ohľadom preplnenosti klubu sa nakoniec naplnili, ale nebolo to vôbec také hrozné. Skôr naopak, dodalo to ešte väčšie čaro, ktoré je potrebné pri koncerte v klube. Metalisti dostali tak predčasného Ježiška. Naozaj vydarená akcia.

PLUSY:
Výborná atmosféra, VADER
MÍNUSY:
Veľké teplo v klube