A presne takýto prípad bola sa mi najnovšie stal aj pri štúdiovej novinke „When a Shadow Is Forced into the Light“ od fínskych melancholikov SWALLOW THE SUN. A to nie som žiadny odborník na túto formáciu, aj keď som ju spoznal zhruba pred desiatimi rokmi prostredníctvom piesne „Falling World“.

SWALLOW THE SUN – When a Shadow Is Forced into the Light

Po opulentnom trojalbume z roku 2015 odišli z kapely dvaja dlhoroční členovia – gitarista Markus Jämsen a klávesák Aleksi Munter. Na ich posty prišli v minulom roku Juho Räihä, respektíve Jaani Peuhu.

Ústredným motívom nového albumu je smutná udalosť, ktorá sa prihodila gitaristovi Juha Raiviovi, keď v roku 2016 zomrela na rakovinu Aleah Stanbridge. Žena, ktorá s ním bola v partnerskom vzťahu (spolupracovala aj napríklad s AMORPHIS). A keďže Raivio je hlavným skladateľom SWALLOW THE SUN, tak celý album je o vyrovnávaní sa s touto situáciou. Každá nota a slovo je práve pre ňu.

Ak si niekto myslel, že temný singel „Lumina Aurea“ bude predzvesťou nového materiálu, tak sa mýlil. Moje úvodné konštatovanie po prvom vypočutí aktuálneho albumu bolo, že melodického spevu je možno až príliš a pri sledovaní reakcií, som nebol jediný.

Šestica hudobníkov totižto na novinke trochu zmenila smerovanie a nejde ani tak o temnotu, ale hlavne o emócie, ktoré z tejto nahrávky priam sršia. Všetko plynie nenásilným spôsobom a každý jeden tón či melódia je na tom pravom mieste. Nič tu nie je zbytočne alebo navyše.

Po skladateľskej stránke je to veľmi vyšperkované a to aj v tých najmenších detailoch. Silný efekt pre dotváranie atmosféry a nálady zabezpečujú citlivo zakomponované sláčikové nástroje, klávesové party, minimalistické tóny či rôzne skreslenia zvuku. Každá jedna skladba má obrovskú kvalitu a každá by mohla byť singlom, ktorý bez problémov obstojí. Všetky piesne majú jasne danú tvár a štruktúru, ale zároveň v nich nájdete aj zmeny, avšak tie vôbec nenarúšajú ich komplexnosť.

SWALLOW THE SUN

Skladby sú tvorené vo veľkej miere úspornou hrou, ale dostatočne sa pracuje s dynamikou a kapela vie presne kedy má zvoľniť a kedy svoju hru vygradovať. K vystupňovaniu nejeden krát použijú aj orchestráciu, logicky najmä v záverečných častiach skladieb a to sú absolútne zimomriavkové momenty. Hneď v titulnej piesni a klipovke „Firelights“ alebo v „Stone Wings“.

Ďalší aspekt, kde môžeme Fínov dostatočne chváliť sú melodické pasáže. Zakaždým, keď prídu na rad, sú jednoducho vynikajúce. Keď si spomeniem na to množstvo albumov od iných kapiel, kde sú v každej skladbe nahádzané sóla či melodické party a ani jedno neutkvie príliš v pamäti… SWALLOW THE SUN sa neustále triafajú do čierneho!

Samostatnou kapitolou sú spev a vokálne linky. Mikko Kotamäki vám ani na chvíľu nedá zapochybovať o jeho kvalitách, či už v čistých polohách alebo aj pri havraňom škreku či hlbokom growlingu (tu sa opäť dostávame k už spomínanej práci s dynamikou). Vokálne linky nie sú pestré iba striedaním melodického spevu a growlu, ale aj tým ako Mikko so svojím hlasom pracuje. Výborne ich dopĺňa ženský spev navrstvením vokálu a na krátke okamihy sa v medzihre s inou farbou hlasu pripomenie aj nový klávesák Jaani Peuhu („The Crimson Crown“, „Stone Wings“).

Vychutnávať si budete vynikajúce slohy – citlivé a až zraniteľné, stupňujúce a majestátne refrény a aj pestrosť dodávajúce kvalitné medzihry. V kombinácii s textami tu máme čistú dokonalosť! Bonusom je, že pre pochopenie lyrickej časti nemusíte byť ktovieaký angličtinár.

Samotná kapela označila tento album ako „svetlo medzi hviezdami a most medzi svetmi“. A nemýlili sa. Po celý hrací čas je to výlet do iného sveta. Označenie most medzi svetmi sedí asi najviac pre pieseň „Here on the Black Earth“. Tá je medzi refrénmi určite najzvláštnejšia, dalo by sa povedať, že až hypnotická a opäť so zaujímavým textom.

Medzi moje najobľúbenejšie skladby spočiatku patrila „Upon the Water“ – skvelo kombinujúca pokojnú melodickú časť a tvrdý refrén. Avšak, ako sa do celej tejto nahrávky budete viac a viac ponárať, bude veľmi ťažké vyberať. Veď napríklad ďalšie veci ako „The Crimson Crown“ – to intro, zasnená atmosféra, úplne skvelá basová linka, sláky a ten text, to je miestami priam poézia! V „Stone Wings“ vás uchváti refrén ako remeň a zimomriavkové vyvrcholenie s orchestráciou. A takto by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej…

Keďže nový materiál je venovaný Aleah Stanbridge treba spomenúť, že pod text a songwriting piesne „Clouds on Your Side“ je podpísaná práve ona. Záver tohto albumu obstaráva takmer osem minútová balada „Never Left“. To, čím si musel Juha Raivio a s čím sa vyrovnáva je najzreteľnejšie práve v tomto songu.

Album „When a Shadow Is Forced into the Light“ je melodický doom metal toho najúprimnejšieho razenia zahrňujúci všetok smútok, bolesť či emócie. Krehké umelecké dielo bez jednej slabej piesne, korunované nádherným obalom. Jednoducho, jeden z prvých tohtoročných albumov, ktorý bude na konci roka figurovať v rebríčkoch toho najlepšieho čo vyšlo.

Hodnotenie autora: 10 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk