Novým frontmanom po smrti Bretta Hoffmana v júli 2018 sa stal Lee Wollenschlaeger. Ďalšími novými akvizíciami v kapele sú aj basgitarista Josh Gibbs a bicmen Philip Cancilla. Jediným pôvodným členom MALEVOLENT CREATION tak zostáva gitarista Phil Fasciana.

MALEVOLENT CREATION – The 13th Beast

V úvode musím napísať, že týchto amerických deatherov som nikdy výraznejšie nesledoval, ale ukážky z aktuálnej novinky ma zaujali natoľko, že som sa nový materiál rozhodol bližšie zhodnotiť v recenzii. Album nazvaný ako „trinásta beštia“ by v pohode zniesol aj označenie „jedenásť beštií“, pretože práve toľko piesní ponúka v beštiálnom prevedení.

Ide o poctivý a plnokrvný death metal bez zbytočných prikrášlení. Klepačkový nátresk, miestami až s drviacim efektom. Asi prvá vec, ktorá poslucháča zaujme a udrie mu do uší je zúrivý vokál Lee Wollenschlaegera a okrem toho, že poriadne tlačí na pílu, tak aj veľmi dobre frázuje. Možným mínusom môže byť, že svoj prejav má nastavený v jednej polohe. Taktiež aj pasáže, kde by sa núkalo využiť ostatných spoluhráčov pre backing vocals obstaráva Wollenschlaeger s tým rozdielom, že vtedy je jeho vokál navrstvený.

Každá skladba má jasne danú štruktúru a okolo nej je všetko vystavané bez extra veľkých odbočiek. Nehľadajte ani nejakú prenikavú atmosféru, pretože vo väčšina času tu hovoríme o priamočiarej mlátičke. Malé zmeny predkladajúce predsa len aj trochu tej atmosféry sú obsiahnuté v troch prípadoch. Zmena nálady v „Mandatory Butchery“, ťaživejšie bahno dvakrát použité v najdlhšej skladbe „Born of Pain“ a nohu z plynu uberá ešte záverečná „Release the Soul“.

MALEVOLENT CREATION

Spočiatku som mal problém so zapamätateľnými momentmi, lebo je to fakt hukot, niekedy až atakujúci grindcorové územie. Akože je to poriadna jazda, ale po dopočúvaní sa záchytné body hľadali ťažšie. Občas sa možno hlásila až monotónnosť. Tu musím spomenúť skladbu „Agony for the Chosen“ s trochu až otravným refrénom. Keby ho aspoň v jednej časti nenasekali dvakrát po sebe.

A aj nasledujúca „Canvas of Flesh“ má v refréne ešte akoby podobné prvky. Určite má do toho čo hovoriť aj takmer päťdesiat minútový hrací čas, čo už je dosť na hrane, ale nikdy som pri počúvaní netrpel. Gitarová časť albumu je fajn, do ucha to lezie prirodzene, vo veľkom množstve sú tu zastúpené tremolo vyhrávky, kde-tu sa strihne sólo a nájdu sa aj hutnejšie pasáže.

Druhá polovica nahrávky má baví o čosi viac, pretože do živého sa zatína ešte zreteľnejšie. Ono aj kapela ako keby si to veľmi dobre uvedomovala, pretože vyučovanie v ešte väčšom besnení začína skladbou „The Beast Awakened“. A fakt je to poznať, že beštia sa prebudila naplno. Najviac si vychutnávam kombináciu po sebe idúcich songov „Knife at Hand“ a „Trapped Inside“. To je brutálna jazda na plné obrátky s gitarovými vyhrávkami, ktoré s ohľadom na texty evokujú priam až chaos v hlave a zvrátené myšlienkové pochody nejakého psychopata.

Texty pojednávajú hlavne o násilnom ukončení života obete, o väznení, mučení – proste krvavé fláky. Zvukovo sú v popredí vokál so strunovými nástrojmi (poteší zvonivá basgitara), bicie sú viac potlačené do úzadia, činely dokonca ešte výraznejšie. No práve pri nich ma viackrát zaujalo úplne fajnové rachotenie „china“ činelu, ktoré sa z úzadia tak nenápadne pripomína. Taký malý, dalo by sa povedať až nepodstatný detail, ale veľmi ma to baví.

Ak to zhrnieme, môžeme použiť slová ako agresivita, nasadenie a priamočiarosť – týmto je vo výdatnej minutáži dôrazne prešpikovaný nový album „The 13th Beast“.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk