Po náročnej šesť hodinovej ceste naprieč celým Slovenskom a vybavení všetkých príslušných náležitostí (parkovanie, akreditácia, páskovanie) prichádzame na zimák v čase, keď spúšťajú svoj set na poslednú chvíľu potvrdení Taliani DARKEND. Takmer prázdna hala nie je pre týchto mladíkov žiadnym problémom, avšak zvukový mišmaš už predsa problémom je. Po pár skladbách preto odchádzame s odôvodnením, že bude lepšou voľbou doplniť si nejaké tie zásoby textilu, hudobných nosičov, ale hlavne teplého jedla a pitia.  V hale už mohutne strašia black metalisti GOD SEED, keď akurát prichádzame naspäť. Frontman Gaahl (ex – GORGOROTH) je svojím zovňajškom a úctyhodným vokálom presvedčivý až beda, avšak o dosť horšie je to s hudobnou produkciou, ktorá je priveľmi monotónna. Možno za to môže prostý fakt, že tento typ black metalu mi absolútne nič nehovorí a jednoducho nudí.  Pozitívom teda môže byť aspoň zvuk, ktorý je na tom už predsa o dosť lepšie a snáď i celkom pekne početný dav pod pódiom.

To ROTTING CHRIST je už citeľne o niečom inom. Grécki matadori začínajú svoj set s prastarými skladbami „Feast On The Grand Whore“ a „The Forest Of N Gai“, ale pomaly sa na rad dostáva i novšia tvorba na čele s aktuálnym albumom „Aealo“. Kapela na čele s charizmatickým lídrom Sakis Tolisom preháňa svoje nástroje ako dobre namazaný stroj a hymnické motívy so sebou strhnú nejednu nepripravenú „obeť“. Takto vyzerá, že si budem musieť naštudovať diskografiu ROTTING CHRIST podstatne lepšie, keďže samotná hudba týchto južanov určite stojí za pozornosť, ako aj ich celé vystúpenie na WMOR. Palec hore!

Egyptológom NILE bol síce pôvodne nadelený iný hrací čas, lenže takáto ikona si predsa zaslúži  o čosi lepšie podmienky a plnšiu halu. Niečo pred sedemnástou teda vystrkuje rožky dobre naladený Karl Sanders a spol. s neskromnými plánmi zdemolovať celučičkú halu. Mumifikácia tak začína priamo zostra, a to spolu so „Sacrifice Unto Sebek“. Nechýba rázny „Kafir“, ale i skvelé novinky ako „Enduring The Eternal Molestation Of Flame“, „The Inevitable Degradation of Flesh“ a „Supreme Humanism Of Megalomania“. Zvuk na tribúne je však opäť biedny a väčšinu podstatných motívov a melódií si musíte iba domýšľať. Snáď si v budúcnosti konečne odchytím NILE aj na koncerte v klube, keďže festivalové vystúpenia (Brutal Assault 2012 a WMOR 2012) im akosi nie a nie kvalitne nazvučiť.

MORBID ANGEL, death metalová legenda z rodu najväčších, od vydania kontroverzného „Illud Divinum Insanus“ nezaháľa a prakticky neustále koncertuje, za čo jej patrí neskonalý obdiv. Trey Azagthoth a David Vincent si môžu čoskoro zanôtiť „čože je to päťdesiatka“, avšak energie ešte majú na rozdávanie. Partiu smelo dopĺňajú služobne o dosť mladší gitarista Destructhor a bubenícka extratrieda Tim Yeung. Zvukovo a inštrumentálne vyleštený set plný evergreenov začína megakultom „Immortal Rites“ a pokračuje cez ďalšie lahôdky typu „Rapture“, „Maze Of Torment“ či „God Of Emptiness“. Samozrejme došlo i na aktuálnu tvorbu, ktorú už klasicky zastupovali snáď jediné death metalom napustené skladby „Existo Vulgoré“ a „Nevermore“. Z playlistu ešte treba vypichnúť polozabudnutú „Bil Ur-Sag“, ako úplne jedinú vec z obdobia so Steveom Tuckerom v úlohe frontmana. Koncert ako taký nemal najmenšej chyby, všetko sypalo rýchlo, rázne a neľútostne vpred, avšak po celý čas som sa nemohol zbaviť čudného pocitu, že nám chalani tak trochu stagnujú. A pritom by stačilo napríklad len mierne obmeniť setlist, ktorý je už pár rokov takmer vždy rovnaký. To ale zjavne nevadilo Eliasovi Viljanenovi (SONATA ARCTICA), ktorý si poctivo vychutnal takmer celú šou. 

Na mnohokrát preklínaných CRADLE OF FILTH som sa úprimne veľmi tešil, keďže išlo o moje úplne prvé koncertné stretnutie s touto britskou stálicou. Vystúpenia Daniho Filtha a spol. sprevádzajú tak kladné, ako aj veľmi záporné reakcie, takže zvedavosť i mierne obavy boli určite na svojom mieste. Dramatický úvod, temné postavy sa vynárajú z prítmia a do toho nárez v podobe „Tragic Kingdom“. Masívna zvuková stena bicích však ničí všetko navôkol. Najviac tak na to doplácajú všetci gitaristi a na tribúne by ste stopy po riffoch či vyhrávkach hľadali len márne. Démonický škriatok Dani, ale kvíli ako o život a reči o jeho speváckej impotencií sú úplne scestné. Ešte v prvej skladbe však dochádza k veľmi nepríjemnej situácii, ktorá núti kapelu odohrať nasledujúce tri skladby „Cthulhu Dawn“, „Funeral In Carpatia“ a „Summer Dying Fast“ bez klávesáčky a speváčky Caroline Campbell. Tej sa totiž urobilo nevoľno a situácia je tak vážna, že sa CRADLE OF FILTH musia nadobro odobrať preč z pódia, čo samozrejme nesú ťažko i samotní členovia. Celú situáciu záverom okomentoval (viď. priložené video nižšie) pár slovami inak skvelý a veľmi sympatický bubeník Martin Škaroupka, ktorý potvrdil zdravotné komplikácie Caroline a prisľúbil, že sa kapela v blízkej dobe opäť ukáže v našich končinách.

Pódium v tom čase čelí rýchlej prestavbe, ktorá je samozrejme o čosi dlhšia, avšak výsledný efekt rozhodne stojí zato! Celej scéne jednoznačne dominuje motív aktuálnej a veľmi cenenej placky „Phantom Antichrist“. To, že sú KREATOR pomyselnými headlinermi celého WMOR jasne dokazuje i snáď najviac zaplnená hala, ktorá po veľmi efektnom intre s príchodom kapely doslova exploduje. Nasledujúcich deväťdesiat minút sa vydávame na vzrušujúcu prechádzku tridsiatimi rokmi, počas ktorej nám KREATOR servírujú ako novinky, tak aj staručičké klenoty ich veľmi bohatej diskografie. Samozrejme sa už klasicky nedostáva na experimentálnejšie obdobie ohraničené nahrávkami „Renewal“ a „Endorama“, ktoré zastupuje iba osamotená koncertná tutovka „Phobia“. Nešetrí sa naopak aktuálnou tvorbou a veci ako „From Flood Into Fire“, „Civilization Collapse“, „United In Hate“ a „Death To The World“ sú snáď lepšie ako v origináli. Nemôžu samozrejme chýbať ani rokmi preverené istoty typu „Violent Revolution“, „People Of The Lie“, „Betrayer“ či neodmysliteľné zatváračky „Flag Of Hate“ a „Tormentor“.  O výkone kapely snáď netreba písať siahodlhé poznámky. KREATOR sú extrémne zohratá banda a Mille Petrozza znamenitý frontman. Celú šou prežíva veľmi energicky a interakcia medzi ním a fanúšikmi je skvelá. Skvelé bolo i ozvučenie a majestátny svetelný park. KREATOR tak potvrdili super formu z posledných rokov a doslova ovládli celý festival.

Po tejto extrémnej prehliadke tak prišla záverečná SONATA ARCTICA ako poriadna päsť na oko, a tak ich štart logicky vynechávame. Poriadne dlhá cesta domov je strašiakom ako sa patrí, a to sme vtedy ešte ani netušili, kam všade poblúdime… WMOR však splnil takmer všetko čo sľúbil, tak snáď aj o rok.

PLUSY:
Atmosféra celého festivalu. Bezproblémová organizácia a hladký priebeh. Veľmi pekná divácka kulisa. Výkony kapiel, z ktorých žiadna výrazne nesklamala.

MÍNUSY:
Zdravotné problémy členky CRADLE OF FILTH. Občas zvukové problémy. Množstvo ožranov a podivínov, ktorých samotná hudba zaujímala pramálo.