Desaťčlenný tím redakcie Valhalla.sk sa vám počas celého roka 2018 snažil prinášať kvalitné recenzie na albumové novinky. A že nahrávok vyšlo požehnane…

Koláž artworkov troch albumov, ktoré sa najčastejšie objavovali medzi najlepšími nahrávkami (BEHEMOTH, JUDAS PRIEST a MARDUK).

Prinášame vám jednotlivé redaktorské top albumy. V záplave hudobných diel vydaných v roku 2018 sa najčastejšie medzi našimi redaktormi objavovali BEHEMOTH, JUDAS PRIEST a MARDUK.

Stanislav „Stillborn“ Černák

Rok 2018 priniesol množstvo skvelej muziky, o tom niet pochýb. Vybrať spomedzi ne tie najlepšie rozhodne nie je jednoduché. No, medzi tie úplne najlepšie, ku ktorým viem, že sa vrátim aj po čase patria nasledovné nahrávky. Prvých 5 albumov dávam podľa poradia, zvyšné už bez.

1. MADDER MORTEM – Marrow – Absolútna topka. Jedinečná atmosféra, ktorú vedia navodiť len títo Nóri sa rozlieha celým albumom.

2. SHINING – X – Varg utan flock – Osobitosť, majstrovské pohrávanie s atmosférou, blackové besnenie, striedané pomalšími pasážami a akustickými gitarami. Black metal povýšený nad žánrové mantineli a umenie. Jubilejný desiaty album „X – Varg utan flock“ od švédskych SHINING a ich ústrednej postavy Niklasa Kvarfortha je opäť veľkým zážitkom.

3. AMORPHIS – Queen of Time – Každý song predstavuje jeden veľký hudobný príbeh a AMORPHIS sa dostávajú do menej prebádaných vôd. Vydarilo sa tu všetko, počnúc krásnym artworkom, cez zvuk, až po strhujúce skladby

4. BEHEMOTH – I Loved You at Your Darkest – BEHEMOTH sa vyvíjajú. Možno nie smerom, ktorý bude chutiť každému, no mne chutí. Nergal znovu dokázal (aj keď to už nemusí), že má neuveriteľný cit pre napísanie silných songov. A také sú aj na tejto novinke.

5. JUDAS PRIEST – Firepower – Nikdy som nebol veľkým fanúšikom starých harcovníkov JUDAS PRIEST, ale ich posledná štúdiovka ma dostala. Poctivá heavy metalová oceľ, skvelá rytmika, riffy a výborný Rob Halford za mikrofónom.

Bez poradia

PRIMORDIAL – Exile Amongst Ruins – Íri PRIMORDIAL vydali ďalšie pozoruhodné dielo, ktoré mi aj po mnohých posluchoch objavuje stále nové a nové zákutia tejto nahrávky.

LUNATIC GODS – Turiec – Spočiatku som si musel na tento album zvyknúť. Chcelo to čas a veľmi sme sa skamarátili. Skvelé bicie Martina „Marthusa“ Škaroupku, nádherný booklet, vynikajúce texty a myšlienka.

IHSAHN – Ámr – Ďalšieho veľdielo majstra IHSAHNA.

GRUESOME – Twisted Prayers – Poctivý old school death metal ma baví aj pri druhom albume tejto „superbandy“.

MARDUK – Viktoria – Zlo, nenávisť, agresia. Ďalšia nahrávka švédskeho komanda, ktorá ma baví.

IMMORTAL – Northern Chaos Gods – Oplatilo sa čakať dlhých 9 rokov. Klasický IMMORTAL, z ktorého ide tak typický chlad, ktorý si jednoducho musíte obľúbiť.

ANAAL NATHRAKH – A New Kind of Horror – Ďalšia zvrátená nahrávka, ktorá je premiešaná s tak typickými melodickými refrénmi tohto dua. Posledný album „The Whole of the Law“ mňa veľmi neoslovil a preto som rád, že novinka ma opäť oslovila.

DEICIDE – Overtures of Blasphemy – Návrat death metalových neznabohov reže až do kosti. Návrat ku albumom, ktoré Glenn Benton a spol. vydávali v 90. rokoch.

SOULFLY – Ritual – Dovolím si tvrdiť, že najlepší album SOULFLY od nahrávky „Dark Ages“ z roku 2005. Max Cavalera sa konečne ukázal v plnej sile.

SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY – Smutnice – Album, ktorému treba dať mnoho posluchov, no keď si ich doprajete, úplne vás opantá.

Ladislav „Demonick“ Rusnák

(albumy sú bez poradia)

IHSAHN – Ámr – Za fantastickú ukážku úžasného hudobné progresu, za cenu straty vlastnej identity. Za poslucháčsky náročné, no zároveň i veľmi chytľavé piesne.

MARDUK – Viktoria – Za výbornú exkurziu do druhej svetovej vojny a pure black metal bez akýchkoľvek príkras. Za to, že väčšina podobných kapiel vyznieva popri MARDUK ako smiešne divadielko.

BEHEMOTH – I Loved You At Your Darkest – Za dotiahnutie svojho konceptu do dokonalosti a nápady, ktoré nejde vyhnať z hlavy. Za dôkaz, že aj extrémny death metal môže vypredávať veľké haly.

TERRORIZER – Caustic Attack – Za grindcore, ktorý má hlavu a pätu. Za ranu medzi oči, na ktorej predvádza svoje neuveriteľné umenie Pete Sandoval.

BLOODBATH – The Arrow of Satan is Drawn – Za šialene ozrutný zvuk gitár, chutné skladby a parádne morbídnu atmosféru.

PESTILENCE – Hadeon – Za jednoznačne najlepší album od čias kultového „Testimony of the Ancient“.

CANCER – Shadow Gripped – Za najväčšie prekvapenie a totálny death metalový „old school“, ktorý sa dnes len tak nepočuje.

AT THE GATES – To Drink From The Night Itself – Za čistú škandinávsku školu, ktorá najmä naživo hrnie ako buldozér.

METAL ALLEGIANCE – Volume II – Power Drunk Majesty – Za asi najlepšiu dosku v ináč veľmi chudobnom thrashovom rybníčku.

JUDAS PRIEST – Firepower – Za návrat ako hrom a ultimátny heavy metalový zážitok. Ak sa majú „judáši“ rozlúčiť s kariérou, nech to bude vďaka nahrávke akou je „Firepower“.

JONATHAN DAVIS – Black Labyrinth – Za festival elektro nu-metalových hitoviek, ktoré nie a nie vyhnať z hlavy.

Ján „Twisted“ Magdoško

Tak ako ten predchádzajúci i práve skončiaci rok 2018 nás zasypal enormným priehrštím metalových nahrávok. Pokryť všetko podstatné a úchytkom sa venovať aj tomu možno nie tak známemu, ale za to zaujímavému je priam sizyfovská práca. Dvojnásobne, ak by človek chcel pokryť viacero sub-žánrov tohto najosobitejšieho a najintenzívnejšieho druhu muziky.

Nasledujúce lanské heavy, power, thrash či death metalové albumy sú práve tými, ktoré spôsobili najväčšie emočné povznesenie a prevrat v mojej inak citovo rezervovanej makovici. Hoci je určite i kopec takých, ktoré ostali opomenuté alebo príde na ne rad až v novom kalendárnom roku.

(albumy sú bez poradia)

U.D.O. – Steelfactory – Aj keď matadori NWOBHM SAXON prišli na albume „Thunderbolt“ opäť s výdatnou porciou metalu a ich legendárnejší ostrovní kolegovia JUDAS PRIEST zašli ešte o kusisko ďalej a vrátili sa v životnej forme doskou „Firepower“, predsa len neprekonali doteraz neopotrebovaný vokál a charizmu Uda Dirkschneidera. Ten novinkou „Steelfactory“ vytesal ďalší pamätník heavy metalu, ktorý môžeme súčasne pasovať i za najlepší ACCEPT album od diela „Stalingrad“.

BRAINSTORM – Midnight Ghost – Pre Nemcov BRAINSTORM sa stal príchod Sebastiana Levermanna v pozícii producenta „Midnight Ghost“ kľúčovým. Novinka nepopiera podstatu kapely, obohacuje ju o masívnejšie znejúce zbory, honosnejšie refrény a zdobenejší zvuk, ktorý si síce zachoval dravosť, ale pôsobí veľkolepejšie v rozpínavejších kúskoch.

RIOT V – Amor of Light – Podobne správnou voľbou sa ukázal byť vokál Todda Michaela Halla pre Američanov RIOT V, ktorý svojimi výškami šteklí pánbožka na jeho labkách. Tonou melódií, šprintujúcimi sólami a „duracell“ bicími je naprataný kúsok „Armor of Light“, ktorého nákazlivosť, spontánnosť a neviazanosť sú ukážkovými.

EUFORY – Higher and Higher – Posledná radovka Slovákov je vyzretým a neprvoplánovým materiálom, ktorý v štúdiu Rolanda Grapowa v porovnaní s prvotinou získal na robustnosti a nadobudol potrebnú vrstevnatosť. Sympatickí muzikanti sú nielen skvelí inštrumentalisti, ale aj tvorcovia nálad, ktorých je neúrekom na albume „Higher and Higher“. Dôležitým je aj to, že v záplave šablónovito znejúcich kapiel si dokázali vybudovať svoj vlastný rozpoznateľný zvuk.

ANGELUS APATRIDA – Cabaret De La Guillotine – Vyrovnanou, bez menšieho zakopnutia, je diskografia Španielov ANGELUS APATRIDA. Nič na tom nezmení ani posledný zásek „Cabaret De La Guillotine“. Parádne zvládnutý thrash metal po vzore titánov DESTRUCTION, TESTAMENT či ANNIHILATOR nezájde ďaleko ani pre melodický vokál. Jeho dominantou ostávajú precízne nasekané riffy, technická vyspelosť a rozvážnosť nahrávky.

NERVOSA – Downfall of Mankind – Akýmsi protikladom vyššie popísaného je aj tento album Brazílčaniek. Deštrukčne a agresívne sa javiaci hudobný val je postavený na nenávistnom vokály plno žlče, zanovito nenávistných priam „deathových“ riffoch a opäť o kúsok precíznejšie vystavaných sól. V skratke – demolujúca, nespútaná a živelná hydra troch sympatických amazoniek.

HATE ETERNAL – Upon Desolate Sands – Necronomiconom bezútešných nálad a skľúčenej atmosféry sa stala posledná nahrávka HATE ETERNAL. Erik Rutan, ktorého netreba zbytočne znalcom death metalu prestavovať, pripravil kaskádovitú nahrávku skrývajúcu mnoho stiesňujúcich a nepokojom zmietaných chvíľ, kvílivých gitarových liniek a decimujúcim nasadením a obalom roka od Elirana Kantora.

BLOODBATH – The Arrow of Satan is Drawn – Aj pri novinke BLOODBATH sa o artwork albumu postaral Eliran Kanator. Skupina pozostávajúca z členov KATATONIA, OPETH či PARADISE LOST prišla s nahrávkou s najlepším útočným zvukom roka, upúta valcujúcou a dunivou produkciou, chrastiacimi gitarami typickými pre švédsky death metal. Doom, sludge či crust je príhodne vmiesený do tohto špinavo pôsobiaceho albumu.

Miroslav „Prco“ Krausko

1. TERRORIZER – Caustic Attack

2. BEHEMOTH – I Loved You at Your Darkest

3. ADACTA – Zlo

Bez poradia:

NERVOSA – Downfall of Mankind

DEICIDE – Overtures of Blasphemy

CANCER – Shadow Gripped

SUBURBAN TERRORIST – Inhuman Breed

EMBOLISM – Love Existence

ANAAL NATHRAKH – A New Kind of Horror

MARDUK – Viktoria

CHAPEL OF DISEASE – …and as We Have Seen the Storm, We Have Embraced the Eye

Ján Marton

(albumy sú bez poradia)

ALICE IN CHAINS – Rainer Fog – Návrat kráľov grunge. Perfektný album. Nádherný zvuk a melódie. Nemením záľuby, asi aj preto milujem ALICE IN CHAINS.

BEHEMOTH – I Loved at Your Darkest – Kontroverzný album plný atmosféry a šialenstva. Chýbal len chlp, a do mojej TOP 10 by sa nedostal. Ale ja ich proste veľmi môžem.

CRAFT – White Noise and Black Metal – Zvláštny noise black. Album sa mi na začiatku vôbec nepáčil. Dnes by som dal za neho aj obidve uši do ohňa. Perfektná vec.

DEAFHEAVEN – Ordinary Corupt Human Love – Jeden z najkrajších hudobných albumov na metalovom nebi. Prekrásne melódie, silné emócie plné vypätia aj uvoľnení. Nádhera.

DIMMU BORGIR – Eonian – Najlepší album DIMMU BORGIR v ich kariére. Závratná symfónia plná atmosférických klenotov, výbuchov a pekelných zvratov.

IMMORTAL – Northern Chaos Gods – Rozhodoval som sa medzi MARDUK a IMMORTAL. Bol to veľký boj dvoch black metalových veličín v mojej malej topke. Stalo sa.

PRIMORDIAL – Exile Amomgs the Ruins – Perfektná ucelená vec. Nádherné melódie a mocné refrény. Veľmi silný a precítený album.

TRIBULATION – Down Bellow – Tento album ma proste baví. Bavia ma jeho melódie a hravosť. Perfektný cover od THE CURE je len čerešničkou na úžasnej metalovej torte menom TRIBULATION.

UADA – Cult of the Dying Sun – Pre mňa najväčšie prekvapenie roku 2018. Jeden z najlepších albumov vôbec. Ešte minulého roku som túto bandu nepoznal. Dnes už našťastie áno.

WARREL DANE – Shadow Work – Posledný album nebohého speváka SANCTUARY A NEVERMORE. Jeho druhá sólovka prekonáva všetky najvyššie posadené latky. HELL YEAH!

Filip „Fiju“ Slúka

1. HALESTORM – Vicious – O víťazovi vo svojom hodnotení som tento rok nemusel premýšľať ani sekundu. Bola to láska na prvé počutie. Bol som naozaj veľmi blízko od udelenia plného počtu bodov. Lzzy Hale aj jej spolukapelníkom sa totiž podaril husársky kúsok. Síce úprimná a osobná, ale neskutočne drzá frontwomnaka postavila z môjho pohľadu album „Vicious“ na piedestál moderného hard rocku v ženskom podaní. Neskutočné tempo, Lzzyin magický chraplák v spojitosti s tematikou a úprimnosťou albumu, to všetko v tej najlepšej kvalite prinieslo nahrávku, ktorá síce vyšila koncom leta, no nemôžem sa jej zbaviť dodnes. Táto latka sa bude ťažko prekonávať, čo HALESTORM potvrdili aj úspechmi v mnohých rebríčkoch.

2. SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY – Smutnice – V mojom prípade by sa v tomto prípade z môjho pohľadu viac než hodnotenie „druhý najlepší album“ viac hodilo „prekvapenie roka“. Musím sa priznať, že s albumom „Smutnice“ som sa „trápil“ pomerne dlho a celú dobu som ho bral ako nemastný-neslaný. Také bolo v podstate aj moje hodnotenie tohto albumu. Vedel som, že ani zďaleka si nemôžem dovoliť ohodnotiť ho ako zlý, ale nebola to láska na prvý posluch, ani na niekoľko ďalších… A práve „Smutnice“sú presným príkladom toho, že niekedy je potrebné na album ešte viac času ako obvykle. Táto nahrávka mi ostala v playliste aj po dopísaní recenzie a cestu k albumu som si našiel až o dosť neskôr. Je to totiž dielo pre náročného poslucháča, na ktorý je potrebné mať svoje vnútorné nastavenie a pokoj. Zoskupenie okolo Hanky Hajdovej a Pavla Hrnčířa vytvorilo krásny smutno-drsný príbeh, ktorý sa v našich končinách len tak nevidí.

Lucia „Luss“ Gregorová

(albumy sú bez poradia)

BEHEMOTH- I Loved You at Your Darkest

BEYOND CREATION – Algorythm

GOROD – Aethra

NINE INCH NAILS – Bad Witch

ABORTED – TerrorVision

Martin „Čviro“ Novoveský

(albumy sú bez poradia)

THE OCEAN – Phanerozoic I: Palaeozoic – Za pripomenutie si vône slanej vody a pocitu úplnej izolácie pod oblohou v nekonečných čiernych vodách.

HEAD2DOWN – 3|Orion – Za vydarený reunion jedných z najsilnejších pilierov slovenského alternatívneho metalu. Za poctivú a tvrdú robotu, za energiu a za rôznorodosť.

BETWEEN THE BURIED AND ME – Automata I a Automata II – Za neustále posúvanie hraníc progresívnej hudby. Za dôkaz toho, že sa to stále dá.

Alena „Ajkabajka“ Červeňanská

(albumy sú bez poradia)

OPRHANED LAND – Unsung Prophets and Dead Messiahs

TRIBULATION – Down Below

AMORPHIS – Queen of Time

ANTIMATTER – Black Market Enlightenment

APRIL WEEPS – Comma

GOD IS AN ASTRONAUT – Epitaph

Marko Hundža

1. MACHINE HEAD – Catharsis – MACHINE HEAD prišli s absolútnou podpásovkou. Narozdiel od mnohých fanúšikov, u mňa pozitívnou. Dlho som si ku tejto skupine hľadal cestu, no touto katarziou si oni našli cestu ku mne. Môj tohtoročný albumový vrchol.

2. JUDAS PRIEST – Firepower – Majstri kovaného remesla vyrukovali s majstrovským počinom. Skladby režú precízne ako čerstvo nabrúsená britva bez hluchého miesta.

3. JONATHAN DAVIS – Black Labyrinth – U mňa jednoznačne lepší album ako posledné počiny jeho domovskej kapely KORN. Etno prvky, nevtieravý pop, metalové ostrie a predovšetkým chytľavé melódie. Výborná vec.

4. LONG DISTANCE CALLING – Boundless – Inštrumentálni, atmosférickí, progresívni, náladotvorní, veľkolepí – presne takí sú LONG DISTANCE CALLING na albume „Boundless“.

5. PRIMAL FEAR – Apocalypse – Skvelý vokálny prejav Ralfa Scheepersa, umne vyskladané nápady vyšperkované nádhernými gitarovými sólami. PRIMAL FEAR si týmto albumom u mňa vydobyli piatu priečku a zároveň najlepší power metalový album roka.

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk