Po neuveriteľných trinástich sezónach a s viacerými šedivými vlasmi na makovici, je tu teda vytúžená novinka „Shadow Gripped“ a niečo mi šepká, že k tomuto pomníku v najbližšej dobe primurujeme honosnú prístavbu!

CANCER – Shadow Gripped

Ako keď sa pani Ružičková dušuje v pokračovaní komédie „Slunce, seno a pár facek“: „Když vy přistavíte, tak… to budete koukat!“ A ja popravde iba kukám. Rodáci z upršaného Telfordu si počas svojej siahodlhej histórie prešli kadečím, od obrovských triumfov, cez viaceré komplikované rozpady, až po štúdiové výplody, kde to skôr zaváňalo smutným trapasom než hrdo vztýčeným prostredníkom pre rôznych pochybovačov.

Dnes sa však situácia rapídne mení. Nie, zmenila sa vlastne 2. novembra, kedy uzrel svetlo sveta poriadne prehnitý, no maximálne voňavý kus mäsa s názvom „Shadow Gripped“.

CANCER

Stále aktuálny rok 2018 je/bol naozaj abnormálne bohatý na rôzne deathové výplody. Nech už máme na mysli zoskupenia technickejšieho rázu (CRYPTOPSY, HATE ETERNAL, REVOCATION, BEYOND CREATION, PSYCROPTIC) alebo old school legendy (MONSTROSITY, MALEVOLENT CREATION, DEICIDE, KRISIUN), vo väčšine prípadov ide o trefu do čierneho. Trochu nenápadný príchod CANCER sa však rázom mení na rázne vykopnutie dverí z pántov a totálne vypálenie rybníka, čo čakal asi iba ten najzarytejší fanúšik britských stíhačiek.

Aby sme sa konečne dostali k veci – John Walker, Carl Stokes a Ian Buchanan prejavujú na novinke ohromný hlad po čistokrvnom metalovom náreze, náramný zmysel pre surový vypaľovák a skvelý cit pre brutálne, no zároveň zmysluplné vyznenie tej či onakej skladby. Všetko odeté do dokonalého zvukového kabátika, ktorý ctí odkaz staručičkej školy, avšak ani na sekundu nepripomína archaický „demo“ sound. Tučné gitarové riffy, razantné bicie, na daný žáner krásne zrozumiteľný vokál a až nepekne chorobná atmosféra ranných „deväťdesiatok“. Presne ako to má moja skromná osoba úplne najradšej.

So „Shadow Gripped“ je to teda vcelku jednoduché – proste sa stačí postupne prepočúvať až k tým najvyšším hodnoteniam. Ak by aj náhodou niekde narazila kosa na kameň, skúsiť to pekne znova a od samého začiatku. Od znamenitého úvodu „Down the Steps“, chytľavej jazde „Garrote“, hrubého diktátu „Ballcutter“ s hosťujúcim Andersom Nystromom (BLOODBATH) či…, vlastne nejako podobne by sme mohli pokračovať až na samí koniec vyše 40-minútovej stopáže.

Prekvapenie ako noha a rozhodne jeden z kandidátov na album roka v horúcej kategórii „death metal“.

Hodnotenie autora: 10 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.