Niekedy počas jesene a padajúcich listov, vyhlásil frontman ATREYU Alex Varkatzas, že ich kapela vymyslela hudobný žáner metalcore. Zdá sa mi to trochu povrchné a narýchlo ukuté. Nesúhlasím s ním v žiadnom prípade. Je tu veľa kapiel, ktoré by sa možno o spomínané miesto mohli uchádzať. Za všetkých spomeniem BULLET FOR MY VALENTINT, AS I LAY DYING alebo hlavne takých TRIVIUM.

ATREYU – In Our Wake

Nič na tom nemení ale fakt, že tri albumy ATREYU od roku 2006 až po rok 2009 („Death – Grip on Yesterday“, „Lead Sails Paper Anchor, Congregation of the Damned“), boli veľmi silnými, melodickými a pre mňa naozaj skutočne hodnotnými v spomínanom žánri. Aj preto platí to, že som si túto kapelu jednoducho obľúbil.

Novinka „In Our Wake“ sa nesie v podobnom duchu. Ale len v podobnom. Ale podčiarkujem, že ATREYU ostane stále mojou obľúbenou kapelu. Je to metalcore? Je tam nejaká stopa po death metale? Po modernom zvuku moderného metalu ako celku?

Pre tých, čo ATREYU nepoznajú, je to moderne znejúca metalová partia, dá sa povedať, že z prvého uvedeného žánru. Metalcore. V ich hudbe cítiť aj moderný metal s groove prvkami. ATREYU veľmi radi využívajú zborové refrény, kde môžu využiť svoju silu melódie. „In Our Wake“ je veľmi moderným albumom. Priamočiarym a ušitým presne na mieru zábavy. Vrátim sa späť ku starším veciam týchto Američanov. Zdali sa mi o niečo silnejšie, presvedčivejšie a svojim spôsobom lepšie.

Na čerstvej nahrávke ATREYU je určite pár skladieb, ktoré by sa chytili aj v komerčných rádiách. Taká „The Time is Now“ určite. Nie je to však žiadna výčitka, je to len fakt. Album začína pekne od podlahy a nechýba v ňom nič, čo zdobilo kapelu na starých albumoch. Sú to také útržky pospájané do celku. Dobrá marketingová agentúra by možno napísala, že ATREYU na novom albume využili všetko, čo na predchádzajúcich, a tým pádom, by to mal byť najlepší album ich kariéry. Ale ja nie som marketingový mág a toto ani náhodou nie je ich najlepšia nahrávka.

ATREYU

Nechcem rozoberať všetky skladby ako také a nejako to celé rozpitvávať. Všetky nesú svojský rukopis. Jedno, čo sa kapele nedá odoprieť, je ich rozpoznateľný ksicht. Pieseň „Blind Deaf a Dub“ znie dokonca akoby som počul DOG EAT DOG zo starých časov „All Boro Kings“. Ale to bolo dávno. ATREYU sa mi v takejto póze veľmi nepáčia. Berie ma viac ich priamočiarosť a možno dotyk moderného death metalu. Ale to by som sa musel vrátiť nejakých 15 rokov dozadu. Čo bolo, bolo. Taká „Terriefied“ zas akoby vypadla z dielne LINKIN PARK, upozorňujem, že hovoríme o normálnej popovej balade.

Záverečný opus „Super Hero“ je najdlhšou skladbou na albume a znie akoby bol mixom AVENGED SEVENFOLD a DEVINA TOWNSENDA. Je to podľa mňa najlepší a najsilnejší kúsok na tejto nahrávke. Najkomplexnejší a svojim spôsobom aj veľmi progresívne ladený. K vokálu sa pridáva aj M. Shadow a Aaaron Gillespie. Za túto pieseň jednoducho pridávam pol bodu.

„Into the Open“ je výkladnou skriňou celého albumu. Je v nej asi mix všetkého, čo prezentujú súčasní ATREYU. Osobne som čakal, že sa výraznejšie oprú do svojich koreňov a vytiahnu niečo viac špecifické a neokukané na dnešnom modernom metalovom trhu. Akoby možno sčasti zapadli medzi ostatné kapely, ktorých je v tomto žánri naozaj veľmi veľa. A možno som len ja čakal niečo iné, niečo silnejšie a nápaditejšie. Neviem…

Na záver sa vrátim na samý začiatok týchto textov. Že ATREYU vymysleli metalcore? Myslím si, že nie. Každopádne, táto kapela je pre všetkých fanúšikov modernej a tvrdej hudby. Neurazí a ani neuškodí. Je úderná a na prvé počutie celkom zapamätateľná. Škoda len, že sa nedrží v roku 2018 aspoň tak jemne svojich koreňov. Ostalo by o niečo viac originality a aj fanúšik by bol predsa len akosi inak naplnený. Ale je ako je. A aj to je svojim spôsobom progres. Teda možno.

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“