O metalovej úderke z hlavného mesta dnes prakticky počuť z každej strany. Bodaj by nie, veď chalani na to skočili poriadne zhurta. K tomu nejedna pochvala v známej rádiovej dvojhodinovke od ešte známejšieho moderátora Rudiho, množstvo vystúpení na koncertoch (turné s ČAD je už teraz kultovou záležitosťou!) či dokonca horúci album v podobe spomínanej placky „Besnota“. Takže sa teda vlastne sám seba pýtam – je tento úspech iba zhodou náhod, alebo naopak dielom obrovskej snahy a najmä skvelej muziky?

CATASTROFY – Besnota

CATASTROFY sa skutočne nedá uprieť špičkový prístup, kvalitná propagácia a vskutku energické koncerty. Tam, kde zvyšok na pódiu stojí ako v múzeu voskových soľných stĺpov, tam sympatickí Bratislavčania ukážkovo nakopávajú zadky, ba dokonca u speváka Borisa možno badať aj stopy charizmy. Wau! Lenže…

Áno, tušíte správne. Lenže aktuálna novinka ma ako verného „old school“ thrash metalového fanúšika vôbec nebaví. Nebaví ma hudobná náplň, nebavia ma texty a ani veľmi málo prierazný zvuk. Absolutórium si na druhej strane zaslúžia inštrumentálne výkony (bicmen Roman!) či uštekaný vokál spomínaného frontmana Borisa. Jasné, ešte artwork cd! Ten je naozaj farebný, správne „crazy“ a fajn.

Vyše polhodinová nahrávka obsahuje trinástku skladieb, ktoré sa zväčša pohybujú na hranici dvoj až trojminútovej stopáže, no nechýba ani hneď niekoľko ultrakrátkych výplachov. Songwritting je častokrát biedny, nápady na seba nalepené štýlom – bez hlavy a päty.

CATASTROFY

Ťažkopádne skáčeme od punku, cez death metal až k „tralala“ popevkom, až si hovorím, či mi v prehrávači nerotuje tvrdšia verzia bavičov z HORKÝŽE SLÍŽE. Drvivá väčšina vecí pôsobí neraz roztriešteným dojmom a album preto skoro vôbec nedrží pohromade, čoho výsledkom je ťažko stráviteľný guláš, kde si snáď nepamätám jediný gitarový riff. Ak aj ČAD s osamotenou gitarou a v trojici vedia poľahky zbúrať budovu, pätica z CATASTROFY len jemne hladká steny.

Chýba jednoznačne smer, akým sa chce formácia vydať. Núkalo sa maximálne vyžmýkanie zbojníckej tematiky, hudobne i lyricky, no na „Besnote“ tu máme iba letmé náznaky potenciálu. Chalani mohli zakomponovať vskutku originálne prvky ako fujara, píšťaly, husle v omnoho širšej miere, takto opäť stojíme len niekde na polceste k zdarnému výsledku. To isté však platí aj o samotných textoch.

Je pozoruhodné, že sa Boris snaží pľuť okolo seba v našom rodnom jazyku, ale skutočne to nejde bez všadeprítomných vulgarizmov? Grgancov? Nahovorených „funny“ sekvencií? Naozaj si nepamätám, kedy som poslednýkrát počul toľko pazvukov na nejakom cd. Celá vážnosť týmto ide do zadnice a z „Besnota“ sa stáva „sranda“ projekt s viacerými totálne uletenými, až tupými myšlienkami (viď. „Len slová“, „Obyčajná kurva“, „Luciferov papek“, „A.D.A.B“). Celé zle!

Hodnotenie autora: 4 / 10

 1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.