Už úvodná skladba „Piece of the Action“ ale dáva tušiť, že u RUNNING WILD sa nič také nechystá ani po prestávke. Kapela je známa svojím melodickým podaním heavy metalu, čo dosvedčuje aj v prvej skladbe, ktorá aj mierne zaváňa rockom. Možno by sa na úvod patrila nejaká šialene zbesilá vypaľovačka, no ako úvodná „Piece of the Action“, tak aj nasledujúca „Riding On the Tide“ sa radia skôr do kategórie prijemných podupávačiek. Aj tieto skladby však veľmi dobre navnadia tých, čo kapelu nepoznajú. A tí, čo ju poznajú, správne tušia, že poriadny náklad ešte len príde.

Pocitu rockového naladenia sa nemôžem zbaviť ani v tretej skladbe „I Am Who I Am“. Nie je to však nič vtieravé, tobôž už nie rušivé. Tieto prvky som začal vnímať až po viacnásobnom vypočutí a hľadaní väčších detailov, v základe je to melodický heavy metal v klasickom podaní RUNNING WILD. So skladbou „I Am Who I Am“ naberá album na tempe a patrí medzi najlepšie na albume s najchytľavejším refrénom. V koncepte skladieb však nehľadajte nič prevratne nové a zvláštne. Je to poctivý metal s heavy inštrumentálmi a melodickým spevom, ktorý umocňujú zborové refrény. Žiadne veľké gitarové sóla medzi slohami sa nekonajú tiež, no RUNNING WILD predvádzajú klasiku, ktorá sa proste nedá opočúvať. V starších albumoch boli gitary možno hutnejšie, tento pôžitok zosilujúci plechový zvuk z osemdesiatych rokov však nahradil moderný zvuk dvadsiateho prvého storočia. Stále čistý, bez zbytočných experimentálnych a elektronických prvkov.

Keby som sa vyložene sústredil len na výkon Rolfa za mikrofónom, alebo pánov za hudobnými nástrojmi, album by pravdepodobne skončil niekde v priemere. Rolfov vokál je samozrejme veľmi kvalitný, nepatrí však medzi nezameniteľné. To, čo robí „Shadowmaker“ výborným je súhra všetkých zložiek a kombinácia zohratosti, skúseností a pohody, ktorá z albumu a kapely vyžaruje. RUNNING WILD sa držia svojej už dávno nasadenej linky a pritom držia krok s dobou vďaka dobrému zvuku. Ako rozlúčková, respektíve spomienková vyznieva skladba „Me & The Boys“, ktorá nestrhne ani tak tempom, ale náladou a zborovým spevom, ktorý môže pripomínať spievanie starej partie niekde pri táboráku, keď spomína na staré dobré časy. Aj pri tom si však RUNNING WILD držia svoju tvár. Spomínal som, že kapela má na albume moderný zvuk. V skladbe pomenovanej po celom albume sa predsa len vrátili o pár rokov dozadu. Vokály, aj gitary v skladbe „Shadowmaker“ znejú akosi plechovejšie a a gitaristi si tu strihli dokonca aj sólo. Čas na trochu nostalgie pre všetkých pamätníkov.

Aj v závere albumu je cítiť geniálna zohratosť a súdržnosť. „Shadowmaker“ nie je žiadny šialený album s extra rýchlym tempom, no je cítiť, že nahrávanie tohto albumu si Rolf Kasparek naozaj užil. RUNNING WILD sa týmto oduševneným výkonom môžu bezpochyby radiť k hviezdam ako IRON MAIDEN, JUDAS PRIEST, či KISS.

 
Názor redakcie:
Nie som veľmi zástancom unáhlených ukončení kariér a ich neskorších opätovných reunionov. DVD materiál „The Final Jolly Roger“, ktorý bol nahratý v roku 2009 na Wackene mal byť definitívnou rozlúčkou s kariérou RUNNING WILD. Samozrejme, že pán Rolf Kasparek si to záhadne rozmyslel a pod značkou RUNNING WILD nám ponúka nový materiál „Shadowmaker“. Ja, na rozdiel od kolegu sa nemôžem zbaviť dojmu, že nový materiál je šitý horúcou ihlou a vo svojej podstate úplne zbytočný. Rolfov rukopis cítiť v každej jednej skladbe, ale asi by som si nedovolil dať tomuto materiálu škatuľku RUNNING WILD. Zlaté časy albumov „Under Jolly Roger“ alebo „Death or Glory“ sa nikdy nevrátia a na strane druhej ich nikto ani po pánovi Rolfovi ani nechcel. Či chcem, či nechcem pri počúvaní „Shadowmaker“ ma nechytá žiadna nostalgia. Zas nechápte ma úplne zle, že by celý album je obrovská tragédia, to nie. Určite potešia skladby „Riding On the Tide“, „Black Shadow“ alebo „Sailing“ Fire“, no zvyšok mi príde ako šedý priemer. Rolf akoby sparodoval samého seba.

Hodnotenie autora: 5 / 10