VARŠAVA. Poľskú post metalovú jednotku OBSCURE SPHINX netreba slovenskému fanúšikovi nejako zvlášť predstavovať, keďže táto kapela z Varšavy už u nás odohrala nejeden koncert a teší sa v našich končinách aj značnej obľube.

Už tak zaujímavej formácii pridáva ďalší rozmer jej líderka Zofia „Wielebna“ Fraś. V civilnom živote veterinárka, avšak na nahrávkach a koncertných pódiách miestami až záhadná postava, ktorá hypnotizuje svojim vokálnym a pódiovým prejavom. Po letnom období nabitom mnohými koncertmi sa nám podarilo dohodnúť s ňou rozhovor.

V exkluzívnej spovedi prezradila ako v skupine prebieha proces komponovania, kde a za akých podmienok natáčali ich zatiaľ jediný videoklip, alebo prečo je pre nich výhodnejšie nemať vydavateľa.

Zofia „Wielebna“ Fraś. Foto: Oskar Szramka

Ahoj Zofia. Asi by bolo dobré tento rozhovor začať o zmenách v zostave, ktoré sa udiali po vydaní albumu „Epitaphs“, keď odišli dvaja členovia – gitarista Yony a bubeník Werbel. Aké boli dôvody ich odchodu?
– Život je vecou rozhodnutí a každý robí svoje vlastné. Werbel opustil kapelu, pretože v tom čase mal odlišné cítenie ohľadom hrania hudby a živých koncertov. Nebolo to impulzívne rozhodnutie. Chvíľu sme o tom diskutovali, a keď prišiel čas, rozhodol sa zvoliť si inú cestu. Z času na čas s ním stále hráme koncerty, takže si myslím, že technicky nás nikdy neopustil. Je pre mňa ako brat. Je pravým členom OBSCURE SPHINX. Je akýmsi jadrom a veľmi dobrým priateľom. Yony si tiež vybral odlišnú cestu. Prajem mu len to najlepšie.

Zaujíma ma otázka druhého gitaristu. Budete hľadať nového kandidáta? Predsa len, živé vystúpenia s dvoma gitarami vyznejú hutnejšie…
– Po mnohých koncertoch a skúškach ako kvarteto si nemyslím, že budeme niekedy hľadať inú ľudskú bytosť. Nie je to záležitosť gitarového hráča. Je to otázka chýbajúcich kúskov v energetickej hmote, ktorú tvoríme, keď hráme. Teraz cítim úplnosť. Ale ako vieme, svet sa snaží o entropiu (fyzikálna veličina, ktorá meria neusporiadanosť, náhodnosť, neporiadok a mieru neurčitosti systému; pozn. redaktora), tak možno jedného dňa nájdeme chýbajúce body. Ktovie.

Ako tieto dva spomínané odchody ovplyvnia samotný proces skladania? Bude teraz ústredným skladateľom Olo?
– V OBSCURE SPHINX sú skladatelia všetci. Sme si rovní, keď prichádza k hudbe. Posledný album „Epitaphs“ bol trochu odlišný ako predošlé dva, pretože celý proces komponovania nebol výsledkom mnohých hodín improvizácií, ale už sme mali hotové nápady. Olo skomponoval väčšinu nahrávky a každý pridal svoje vlastné party do pripravených riffov a melódií. Z môjho pohľadu bolo ťažšie pracovať týmto spôsobom a preto som ešte radšej, že teraz pracujeme staromódnou metódou. Len hodiny a hodiny hrania zvukov a improvizácia. Nechať hudbu od nás plynúť a potom sa stretnúť v určitom bode. To je moja obľúbená vec. Navzájom sa počúvať a reagovať na to. To je to, o čom by hudba mala byť, o prirodzenosti. A budem sa opakovať. Aktuálne mi nechýba nič počas tohto procesu.

Post bicích ste vyriešili naverbovaním Pavulona z kapely HATE, ale predpokladám, že nie je riadnym členom, ale len koncertným hráčom. Takže, ako to vyzerá ohľadne stáleho bubeníka?
– Pavulon s nami skúša po celý čas. Strávili sme celú minulú zimu vytváraním nových zvukov a budeme to robiť aj naďalej.

Stále aktuálny album „Epitaphs“ má jasný rukopis vašej kapely, ale zároveň je tam cítiť posun vpred a ponúka aj inú polohu. Najlepším príkladom je skladba „Memorare“. S akými predstavami ste išli do tvorby tejto štúdiovky?
– Album „Epitaphs“ bol vytvorený v momente, keď som mala búrlivý emocionálny a fyzický boj s niektorými vecami v mojom živote. Pri pohľade späť na tieto dni nemôžem presne povedať či tento stav urobil album, alebo možno proces skladania ovplyvnil týmto spôsobom mňa. V záverečnom procese tvorby – v posledných troch mesiacoch, som bola ako chodiaca čierna diera. Emocionálne to bolo zničujúce. Úplne odlišné od tvorby „Void Mother“, kedy som cítila úľavu, keď som všetko nahrala. Skutočný boj bolo prezentovanie „Void Mother“ na pódiu, pretože som opäť musela čeliť všetkým nežiadúcim veciam, ktoré som na albume uzamkla. S „Epitaphs“ je to opačná situácia.

Wielebna počas vystúpenia na Gothoome 2018. Foto: Luss

Môžeš vysvetliť prepojenie piesní „Nothing Left“ a „At the Mouth of the Sounding Sea“? Mám na mysli časť textu „Dark shapes with gloomy eyes. Meditate over my unrested flesh“, ktorá sa objavuje v oboch piesňach. Je album „Epitaphs“ koncepčný?
– Presne tak. Myšlienka použiť rovnaké slová bola na vytvorenie malej nite medzi prvou a poslednou skladbou. Spraviť uzavretie. Epitaf.

Do akej miery zasahuješ do tvorby hudobnej zložky, prípadne štruktúry piesní?
– Tvorba „Anaesthetic Inhalation Ritual“ a „Void Mother“ bola o improvizovaní, takže sme reagovali na naše zvuky paralelne. Robím vokály, niektoré sample a texty. Mám malý vplyv na to, čo chlapci vytvoria. Samozrejme, že počúvame jeden druhého, hovoríme čo robíme a čo sa nám nepáči. Na skúškach k „Epitaphs“ som čelila už takmer hotovým skladbám, takže som do nich len pridala vokály.

Pri tvojom pódiovom prejave je jasné, že texty sú vo vašom prípade rovnako dôležité ako hudba. Sú všetky doterajšie texty od teba? Je to potrebné, aby si ich mohla následne lepšie precítiť, či už pri nahrávaní, alebo potom na koncertoch?
– Všetky texty sú napísané mnou okrem skladby „Eternity“ z albumu „Anaesthetic Inhalation Ritual“. Na „Void Mother“ som písala texty v poľštine, pretože o niektorých konkrétnych veciach som nemohla premýšľať v inom jazyku. Olo mi ich potom pomohol pretransformovať do angličtiny.

Tvoje texty sú dosť abstraktné, pričom je dosť náročné odhaliť o čom sú, pretože sa dajú interpretovať viacerými spôsobmi. Čo ťa vlastne k písaniu inšpiruje?
– Všetko čo sa mi deje. Vo vnútri aj navonok.

Ako je to s vašim prístupom k tomu nemať vydavateľa? Je to postoj, s ktorým ste stotožnení od úplného začiatku a budete v tom pokračovať, alebo sa v budúcnosti môže stať, že predsa len s niekým podpíšete zmluvu?
– Vždy je tu možnosť, sme otvorení. Teraz je to pre nás jednoduchšie. Máme úplnú slobodu pri nahrávaní našej hudby a pri právach na našu hudbu. Ďalším príbehom je, že všetci členovia kapely majú svoje regulárne zamestnania, takže všetky peniaze, ktoré zarobíme z hudby, z predaja merchandisu a z koncertov, zhromažďujeme a utrácame na tvorenie ďalšej hudby. Týmto spôsobom fanúšikovia vedia, že všetky peniaze idú priamo na ďalšiu muziku. Sledovanie mnohých našich priateľov, ktorí sú pod vydavateľstvami, ako si kupujú vlastný merch a albumy, aby mohli na turné niečo predať, je veľmi odradzujúce. Viem, že tu sú dobré vydavateľstvá, také, čo sa o umelcov a ich hudbu starajú. Takže, možno sa jedného dňa stretneme a držiac sa za ruky spoločne pobežíme k západu slnka.

OBSCURE SPHINX. Foto: Oskar Szramka

Okrem absencie vydavateľstva ste známi aj tým, že všetko si obstarávate sami, ale ako je to s videoklipom ku skladbe „Lunar Caustic“, ktorý pôsobí fakt profesionálne? Aj v tomto prípade ste všetko riešili svojpomocne, alebo ste si na natáčanie niekoho prizvali?
– Áno, sme majstri DIY a znovu musím priznať, že každý člen kapely má nejaké zručnosti, ktoré nám pomáhajú čeliť problémom pri postoji „urobím to sám“. Našli sme dobrú lokáciu s bohatou históriou. Budova a park, kde sme to všetko zaznamenali je staré opustené sanatórium Zofiówka pre duševne chorých Židov. Postavené to bolo pred druhou svetovou vojnou, takže si myslím, že nie je k tomu viac čo dodať. Vymysleli sme naše kostýmy, ja som obstarala mejkap a bola som vedúca špeciálnych efektov (to čierne lepkavé, s príchuťou čokolády bolo pre mňa super) pre každého vrátane seba. Olo urobil väčšinu záberov. Boli to dva veľmi chladné dni natáčania, ale naozaj sme si to užili. Jedinú externú pomoc, ktorú sme mali bol strih. Nie sme tak talentovaní… zatiaľ…

Vaša hudba je plná emócií a atmosféry. Máš pred vystúpením nejaký rituál, vďaka ktorému sa dostaneš do správneho rozpoloženia a nálady?
– Môže to znieť smiešne, ale nanesenie mejkapu je jedným z procesov. Čím silnejší je, tým viac sa cítim ako ukrytá. Robiť to, je pre mňa veľmi užitočná vec. Obliecť sa, rozospievať sa, strečing a nakoniec pár úsmevov s mojimi chlapcami, zatvorenie oči a je to. Som v tom. Skutočne oceňujem, keď môžem prejsť všetky tie fázy. Niekedy, keď sa nemôžem pripraviť mojim spôsobom, prebudím sa počas šou. Je to na chvíľu ako vziať si odo mňa vzácnu vec. Nepáči sa mi tento pocit.

Spomínaš mejkap a to, že sa viac cítiš ako ukrytá. Slúži to teda pre teba ako nejaká maska s tým, že sa z teba počas koncertu stáva „iná osoba“ a na pódiu je prítomné tvoje alter ego?
– Je to ako tenká vrstva niečoho medzi mnou a vonkajším svetom pre ten moment. Som stále tá istá osoba. To je dôvod prečo si potrebujem dať tie veci na tvár. Vytvoriť pocit pohodlia. Myslím.

Bol album „Void Mother“ zásadným zlomom vo vašej kariére? Priznám sa, že pred touto nahrávkou som vôbec netušil, že nejaká kapela OBSCURE SPHINX existuje. Samozrejme, moja chyba, pretože debut „Anaesthetic Inhalation Ritual“ je skvelý. No, keď ste vydali „Void Mother“, zrazu som bol obklopený známou „bábikou“ zdobiacou obal tohto albumu a veľa mojich známych nadšene šírilo informácie o tom, akou skvelou kapelou ste…
– Myslím si, že tak ako si povedal, môžeš nazvať „Void Mother“ zlomovým bodom. Hudba a Void Mother Horka Doll – to ľudí na nás upozornilo. Tá najlepšia indikácia, že album „Void Mother“ bol pre nás zlomovým bodom.

Čo si myslíš, že je za tým, že metalové kapely z Poľska sú schopné úspešne preraziť v rámci Európy a niektoré dokonca aj celosvetovo? U nás na Slovensku sa zvykne ako príklad uvádzať práve vaša krajina, že je to možné…
– Možno preto, že sme tvrdohlaví. Poliaci sú tvrdohlaví a budú si robiť svoje veci a nezáleží na tom o čo ide.

Wielebna na Gothoome. Foto: Luss

Čo to pre vás znamenalo, keď si vás v roku 2013 velikáni BEHEMOTH vybrali ako support v rámci turné „Czarna Polska Jesień 2013“?
– To bol určite jeden z dôvodov prečo veľa ľudí spoznalo „Void Mother“. Rozhodne nám to pomohlo pri vystupovaní pred veľkým davom a pred ľuďmi s rôznym hudobným vkusom a rôznymi obzormi.

O Poľsku často počúvame, aké je konzervatívne a katolícky založené. Mali ste nejaké problémy s koncertovaním len čisto preto, že ste metalovou kapelou, ktorá sa ale neprezentuje tak provokatívne ako napríklad spomínaný BEHEMOTH?
– Nikdy sme nemali podobné problémy a dúfam, že nikdy mať nebudeme. Ak používam (B)boha v mojich textoch je to vždy v nejakom väčšom a zložitejšom kontexte. Mojím zámerom nie je stúpať mojimi topánkami na niekoho inú spiritualitu a nikto by nemal robiť to isté mne.

Stretli ste sa počas vystúpení aj s „nevhodným“ správaním fanúšikov v súvislosti s vašou hudbou? Mám na mysli hlavne festivaly, kde sú rôzni ľudia, vyznávajúci rôzne štýly. Či sa nestalo, že počas vášho vystúpenia bola časť obecenstva až príliš veselá a rozbláznená v kontraste s vašou temnou a atmosférickou hudbou…
– Všimnem si len skutočne opitých, pretože sú zvyčajne hluční. Neexistuje taká vec ako „príliš šialený“ fanúšik pod pódiom. Zvykla som byť šéfkou v circle pitoch. Poslednýkrát, čo som stratila tričko a dôstojnosť, bolo na koncerte PHILA ANSELMA & THE ILLEGALS počas skladby „Waiting for the Turning Point“. Nemohla som len tak stáť a pozerať sa. Musela som rozbiť objekty. A o tom by hudba mala byť. Ak chceš plakať, plač. Ak chceš krvácať, choď do toho, ale nezabudnite sa starať o druhých a vždy dávať pozor. Nájdite ľudí s podobnou vibráciou a len sa uvoľnite.

Si líderkou kapely, ktorá dokázala preraziť za hranice svojej krajiny. Ženy v metale sú už bežnou vecou, ale ako ty osobne vnímaš svoje postavenie? Cítiš na sebe niekedy aj tlak, alebo naopak si to užívaš, že úspešne pôsobíš v metalovom svete, v ktorom ešte stále trocha viac dominujú muži?
– Osud ženy v metalovom svete je trochu odlišný od mužov, pretože potrebujeme nejaký čas na vybudovanie si rešpektu. Na začiatku si proste len ďalšia kočka s mikrofónom. Po pár rokoch ťažkej driny sa z teba môže stať kamoška na pokec či drink a osoba, s ktorou je zábava a hlavne na nej záleží. Avšak žiadny tlak tam nie je, proste sa len staneš ďalším členom celej tej metalovej partie.

Na tohtoročnom festivale Brutal Assault ste odohrali špeciálny ambientný set. Ako k tomu prišlo? Ponúkli vám to priamo organizátori alebo ste s nápadom prišli vy? Budete s takýmito vystúpeniami experimentovať aj v budúcnosti?
– Spočiatku to bol náš nápad a Tomáš, šéf Brutal Assaultu, nás vyzval aby sme to zrealizovali. Plánovali sme to nejaký čas vopred, aby sme vytvorili špeciálnu, uzavretú a ambientnú formu. Som viac než šťastná, že sme to urobili so všetkým tým vizuálom, ktorý sme si vyrobili – kostýmy z plachtoviny s čarodejníckym a tajomným duchom. Bol to jeden z mojich snov a fakt, že sme to mohli odprezentovať na Oriental Stage bol ďalším kúskom skladačky. Myslím si, že sa opäť budeme snažiť odohrať to ešte niekde inde. Len to vyžaduje iné podmienky ako klasická šou.

Zofia „Wielebna“ Fraś. Foto: Oskar Szramka

Na chvíľu sa vráťme k vášmu debutu „Anaesthetic Inhalation Ritual“. Vyzerá to tak, že je aktuálne dostupný iba v digitálnej forme. Nechystáte reedíciu tejto nahrávky na CD prípadne aj na vinyle?
– Áno, máme s tým plány.

Aké plány máte na najbližšie obdobie? S novým materiálom to vyzerá ako? Už máte niečo rozpracované, pripravené skladby, prípadne plány, kedy prísť s novou nahrávkou?
– Určite budeme pracovať na novom albume. Jeseň a zima je najlepší čas na uvedenie zvukov do života, takže sa na to naozaj teším. Musíme čeliť všetkým materiálom, ktoré už máme a začať ich ošetrovať, takže dúfam, že ich budeme môcť čoskoro vypustiť do sveta.

Na záver ti prenechám slovo, ak chceš fanúšikom niečo odkázať… (Použil som frázu „the floor is yours“, čo v angličtine znamená niečo ako:“ teraz máš priestor, môžeš hovoriť“ a samozrejme slovo floor je v preklade „podlaha“, takže malá slovná hračka od Wielebnej, pozn. redaktora).
– Podlaha hovoríš? To je moje obľúbené miesto na počúvanie hudby. Takže vám všetkým odporúčam, aby ste urobili to isté a čoskoro sa vidíme.

http://obscuresphinx.com

http://oskarszramka.com

Preklad: Filip „Fiju“ Slúka a Miroslav „Prco“ Krausko

Foto: Oskar Szramka a Luss

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk