… Ticho, ktoré dokáže rozprestrieť krídla a následne buráca. Ponára sa, aby sa mohlo vynoriť. Progresívne ladená trojica, zahĺbená do svojich nástrojov, vzdávajúca miestami hold svojim slávnejším kolegom z podobne sa tváriaceho fachu hudobných podobizní. Poliaci RIVERSIDE vydali novinku „Wasteland“, ktorá obsahuje 9 piesní a má nádherný obal.

RIVERSIDE – Wasteland

Je to určite sviatok pre každého progresívne zmýšľajúceho rockera. RIVERSIDE hrajú do hĺbky. Nepotrebujú povrchné kĺzanie po hrubom ľade. Miestami riskujú a pridajú na vlastnej priamočiarosti. Ak ste fanúšikom kapiel ako RUSH, PORCUPINE TREE alebo aj PINK FLOYD a či MARILLION, tento album by vám určite nemal ujsť. Veľmi som sa naň tešil. Poliaci sú veľmi silnou hudobnou krajinou a nemajú len BEHEMOTH, ale napríklad aj takých LUNATIC SOUL, čo je ešte viac progresívne ladené zoskupenie Mariusza Dudu. Každopádne, dávam do pozornosti, možno vás to zaujme a chytí srdce.

V roku 2016 sa dejú v kapele RIVERSIDE veľmi smutné veci. Zomiera gitarista Piotr Grudziński. Celá obec, nevynímajúc mňa, je veľmi zvedavá na zvuk kapely. Myslím si, a to môžem napísať hneď v úvode recenzie, že páni to zvládli na výbornú. Myslím zvuk, produkciu a celkovú tvár, podľa mňa už legendy progresívneho rocku. Čo sa deje v ich vnútrach a ako sa vysporiadali so smrťou svojho priateľa, to neviem povedať. Hovorím iba o zvuku a emóciách z novinky „Wasteland“.

Hneď v úvode albumu počuť akoby éterické spojenie s nebom. Nádherná gitara v krásnej melódii. „Day After“ je „zimomriavková“ hneď na začiatok. „Acid Rain“ nám trochu pritlačí na pílu. „Vale of Tears“ pokračuje v nastolenom tempe predchádzajúcej skladby, aby následne album spomalil v „Guardian Angels“. Hlboko položený hlas Mariusza Dudu ponúka naozaj veľký zážitok, miestami až takú zvláštnu katarziu. Píšem o najkrajšej skladbe albumu. Píšem o zvláštnej duševnej temnote, po ktorej vyjde slnko. Veľmi silná pieseň. „Lament“ je výpravná vec, ako vystrihnutá z dielne PORCUPINE TREE. Nebojím sa tvrdiť, že práve PORCUPINE TREE sú veľkou inšpiráciou pre týchto Poliakov. Hoci Duda na svojom profile hovorí hlavne o GENESIS, YES alebo MARILLION.

RIVERSIDE

„The Struggle for Survival“ má deväť a pol minúty a veľmi mi pripomína hudbu KING CRIMSON. Veľmi silná progresívna vec. „River Down Bellow“ nás nechá ponoriť do krásne melodicky sa valiacej rieky. Tu počujem pre zmenu MARILLION. A keď spomínam tieto kapely, nehovorím o kopírovaní, hovorím iba o mojej emócii a pocite. Predposledná skladba na albume nesie názov samotného nosiča. Záver nám ponúkne klavír a pieseň „The Night Before“, ktorá je naozaj prekrásnym finále. Akousi pomaly sa zatvárajúcou bránou alebo padajúcou klavírnou oponou. Pri recenzii tohto albumu sa mi vynárajú mnohé emócie a obrazy. Čo je asi dobré. K tomuto štýlu hudby to patrí.

Je to neuveriteľné, ale frontman Mariusz Duda sa nielen svojim výrazom v skladbách, ale aj fyzicky podobá na svojho slávnejšieho kolegu Stevena Wilsona z PORCUPINE TREE. A hudba RIVERSIDE je spomínanej skupine veľmi podobná. Nehovorím o kopírovaní nejakých postupov, nálad, alebo nebodaj emócií. Do duše týchto muzikantov, by som si nedovolil vstúpiť. „Wasteland“ je každopádne album na viac počutí. Nestavili na povrchnú účelnosť.

RIVERSIDE nenechali nič náhode a tento album naozaj vyšperkovali do svojej dokonalosti, riffov a tónov, jednoducho si na novinke dali záležať. Či bude hodnotná aj pre samotných fanúšikov, ukáže až čas. No, obdivovatelia takýchto kapiel sú podobní samotným autorom a dokážu si nájsť čas a trpezlivosť, aby mohli dať kúsku menom „Wasteland“ šancu otvoriť duše aj im. Podľa mňa si to zaslúži.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“