Na novinke si ABORTED ponechávajú svoj doterajší rukopis a pokračujú presne tam, kde skončili na predošlom záseku „Retrogore“. Takže, v prvom rade nečakajte žiadne výrazne zmeny ich hudobného štýlu. A tým pádom sa objavujú aj rovnaké bolesti. Kapela chce produkovať za každú cenu výrazne pestrú hudbu – chce byť úderná, technická, melodická a následne to celé obohacuje ešte aj atmosférickými vyhrávkami. Vzniká tak neprehľadná spleť rôznych postupov.

ABORTED – TerrorVision

Takáto variabilita môže niekomu vyhovovať, mne však nie. Áno, takáto kombinácia nemusí byť na škodu, robia to napríklad aj BENIGHTED, no kým u Francúzov to funguje, tak u ABORTED to splýva v neprehľadnú masu. To isté sa týka aj tých pár atmosférických samplov, ktoré sú samoúčelné a áno, aj tu môžeme použiť paralelu s BENIGHTED. To je prvý výrazný problém aktuálneho albumu.

Ďalšími aspektami zrážajúce kvalitu sú dve veci, ktoré tvoria priam nešťastnú kombináciu. Ide o absentujúce prvky zapamätateľnosti spolu s dlhou stopážou. Aj keď v prípade dĺžky nahrávky, je to ich klasických 45 minút, tak ako aj na predošlých troch albumoch. Skrátka, aj po niekoľkých vypočutiach budete márne hľadať nejaké záchytné body. Nič vám nezostane rezonovať v hlave a keď sa zakaždým pozeráte koľko ešte ostáva dokonca albumu, tak viete, že niečo nie je v poriadku. Posledné štyri skladby som dával fakt so sebazaprením. A aj keď je nový album výrazne rôznorodý, jeho hlavnou črtou je, že ide o natlakovaný, živelný a naklepaný materiál, ktorý by mal v najlepšom prípade „zabíjať“, lenže vo výsledku len pokrčím plecami a jednoducho to u mňa nefunguje.

ABORTED

Pestro má vystavané svoje party aj vokalista Sven de Caluwé, ktorý už klasicky predvádza hĺbky, growl aj screamy. A aj on prispieva svojim rozmanitým hrdlom k už tak spletitej nahrávke. Albumu by pomohlo staré známe – menej je niekedy viac.

Už pri predošlej recenzii (TU) som spomínal, že ABORTED nikdy nepatrili medzi mojich obľúbencov, ale viem, že sú schopní urobiť svoju prácu lepšie, čo aj cítiť na „TerrorVision“, kde je pár krátkodobých zábleskov, ale celok ako taký žiaľ nevytrhnú.

Na albume máme aj niekoľko vokálnych hostí. Konkrétne Julien Truchan z BENIGHTED („The Final Absolution“), Sebastian Grihm z kapely CYTOTOXIN („A Whore D´oeuvre Macabre“) – tie však extra neprekvapia pre žánrovú spriaznenosť hosťujúcich, no zaujímavejšie je to v prípade Setha zo SEPTICFLESH a jeho príspevku v titulnej skladbe „TerrorVision“.

Piesne, ktoré dokázali upútať moju pozornosť o niečo viac sú už spomenutá „TerrorVision“, potom „Visceral Despondency“ alebo „A Whore D´oeuvre Macabre“. Všetko sú to skladby, kedy sa na vec ide priamočiarejšie. ABORTED by sa mohli uberať viac práve týmto smerom. Zjednodušiť vystavanie skladieb, osekať minutáž a výsledné hodnotenie by bolo vyššie.

Hodnotenie autora: 5,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk