Absolútna novinka „Undead“ prináša radu noviniek a pre mnohých i vylepšení minimálne z jedného hľadiska, a tou je razantná a pomerne výrazná obmena zostavy. Dlhoročný bubeník Greg Gall a basgitarový svetobežník Terry Butler dávajú kapele definitívne zbohom, a tak Barnes „draftuje“ solídne gitarové duo Arnold/DeVries (druhý menovaný je po chvíli vymenený za basgitarového šialenca Jeffa Hughella) z polorozpadnutých CHIMAIRA a šikovného bubeníka Kevina Talleyho (ex – DYING FETUS,ex – CHIMAIRA). Novovzniknutú päticu tak dopĺňa neodmysliteľný Steve Swanson za gitarou a nová podoba SIX FEET UNDER je na svete. Čo viac by mohlo túto sebranku posunúť dopredu než takáto výrazná zmena? Buď teraz alebo nikdy!

Už pri prvých vypustených veciach  „Formaldehyde“ a „18 Days“ bolo úplne jasné, že „nový SIX FEET UNDER to s posunutím soundu myslia celkom vážne. Hutné pomalšie flákoty plné rôznych dráždivých motívov, množstva gitarových riffov a vyhrávok, prepracovaných bicích a toho najbrutálnejšieho vokálu boli veru výdatným predkrmom, takže natešenosť fanúšikov musela strmo stúpať k závratným výšinám. S oficiálnym vydaním „Undead“ však môžeme len smelo konštatovať, že sa zvyšok aktuálneho materiálu nesie v podobnom, teda poriadne nažhavenom duchu. Hrdlo Chrisa Barnesa je opäť v skvelej forme a vydáva všetky tie najohyzdnejšie zvuky. Gitary a bicie sú s prehľadom najvypiplanejšie v celej histórií zoskupenia a skladby v podaní SIX FEET UNDER tým pádom získali o dosť iný a hlavne pútavejší rozmer.

Samozrejme všetko ostáva v mantineloch starej školy death metalu, lenže konečne je to viac death než tzv. death n roll, ktorý znel v posledných rokoch v podaní tejto družiny predsa trochu nudne, vybledol a hlavne citeľne zaváňal vykrádaním seba samých. Novinka je však máličko inde, na čom majú leví podiel hlavne spomínané nové tváre. Určite najčerstvejší vánok privial Rob Arnold, ktorého typickú gitarovú prácu je cítiť na sto honov a svojimi groove riffmi (vplyv CHIMAIRA je zreteľný až až) sadol do kapely ako „prdel na hrnec“. Vítam takisto príchod energického Kevina Talleyho, bicie tak znejú konečne ináč ako ala AC/DC.

Všetkých dvanásť skladieb tohto pľuvanca do tváre tvorí veľmi kompaktnú a súdržnú zmes, takže vypichnúť pár „naj“ je v tom prípade ohromne náročné. Nechýbajú rýchle náklepy ako úvodná „Frozen At The Moment Of Death“, avšak zväčša sú skladby pretkané rôznymi obmenami, takže nuda určite v žiadnom prípade nehrozí. K tomu najlepšiemu (a že toho veru je) treba zaradiť hypnotické a plazivé mordy ako „Blood On My Hands“, „18 Days“, „Missing Victims“, „Molest Dead“, „Near Death Experience“, „Delayed Combustion Device“ či záverečnú apokalyptickú šlehu „The Depths Of Depravity“. Nechýba ani neodmysliteľná a značne chytľavá hitovka, tentokrát túto zástavu hrdo nesie „Reckless“. Vyberať je teda z čoho, takže smelo do toho!

Autor: Demonick

Hodnotenie autora: 8,5 / 10