Isté sľuby vychádzali aj od kapely samotnej pred vydaním albumu, podarilo sa teda vysoko nastavenú latku ešte posunúť? Albumová novinka „Vicious“ by sa dala rozdeliť na niekoľko častí – temne-drsňácku, temne-vážnu a porno v audio podobe.

HALESTORM – Vicious

Úvodné dve skladby „Black Voltures“ a „Skulls“ zastupujú časť temne-drsňácku, otvárak albumu začína akýmsi Lzzyním vzývaním „čierne supy obklopujú…“, po výkriku „Skyyyyyy“ je okamžite jasný rukopis a posluchač vie, že HALESTORM sa budú držať toho, čo im neskutočne svedčalo na posledných albumoch – hlavne Lzzin poriadne zatlačený chraplák. Skladba by sa dala prirovnať ku klipovke „I am the Fire“ z predchádzajúceho albumu „Into the Wild Life“ (recenzia TU), tiež z nej cítiť bojovnosť, nezlomnosť a silu. Aj nasledujúca pieseň „Skulls“ by sa dala popísať podobne – nezamenitelný výkrik na úvod a téma bojovnosti, je takmer ako cez kopirák k tej predchádzajúcej, ale to myslím tentokrát v dobrom slova zmysle.

Tretia na rad prichádza skladba „Uncomfortable“, ktorá si ako prvá vyslúžila svoj vlastný klip. Pred ňou sa ale ešte pristavím pri artworku albumu a ďalších informáciách. Slovíčko „Vicious“, ktoré nesie názov albumu, by sa najlepšie dalo preložiť ako „uštipačný“, či „bezohľadný“, a toto sa HALESTORM podarilo naplniť snáď do bodky. Ku skladbám, ktoré sú toho najlepším dôkazom sa ešte dostanem, no prvým náznakom je už aj obal albumu, ktorý vyzerá provokatívne. Na prvý pohľad môže vyznieť len ako lacný sexistický marketingový ťah, no po vypočutí celého albumu dostane oveľa väčší zmysel, a musím povedať, že účel splnil dokonale – zaujal na prvý pohľad a zároveň korešponduje so samotným albumom.

Čo sa poriadne podarilo na artworku, to ako keby bohužiaľ chýbalo klipu k spomínanej skladbe „Uncomfortable“. Ide totiž o video zo štúdia, bez akéhokoľvek vizuálneho bonusu a príbehu, ku tomuto songu sa jednoducho nehodí. Keď ho porovnám s posledným klipom ku „I am the Fire“, ktorý k textu sedel ako… No, proste sedel, tak toto je trochu sklamanie. Navyše, podobný „netématický“ obrazový materiál už majú HALESTORM za sebou, ku piesni „Mayhem“, ktorá však bola textovo jednoduchšia, takže tu to chcelo trochu viac nápaditosti.

HALESTORM

Samotná skladba „Uncomfortable“ je akýmsi mostom medzi dvoma časťami albumu. Začína ako pravý americký rock n´ roll, hneď v jej úvode poslucháča zasiahne poriadny gitarový nárez, ku ktorému sa pridá Lzzy rýchlo veršovanou prvou slohou. Mení sa už aj téma skladby a pomaly sa prikláňa k ďalšej časti albumu, kde už líderka kapely začína narážať na vzťahovo-sexuálnu strunu, ktorá je ale ešte stále spojená s nezlomnosťou (slová, “… and I did it because ´fuck the man´” sú toho jasným dôkazom).

Kto by si však myslel, že Elizabeth Hale je nezlomná drsňáčka, tak sa mýli. Rodáčka z americkej Pensylvánie je v niektorých skladbách prekvapivo otvorená. Pre viac zainteresovaných fanúšikov to však až také prekvapenie nie je, samotná Lzzy už pred vydaním albumu prehlásila, že „Vicious“ bude najsilnejší a najotvorenejší album. A čo sľúbila, to spolu so súputníkmi z kapely aj splnila. O tom svedčí aj fakt, že len pár dní po oficiálnom vydaní tento album dva týždne po sebe okupoval prvú priečku v rebríčku Billboard 200 Top Rock Albums.

So skladbami „Buzz“ a „Do Not Disturb“ (hlavne s tou druhou menovanou) sa dostávame k druhej časti albumu, ktorú som si pracovne nazval „porno v audio podobe“. Tu by bolo opäť vhodné si trošku priblížiť pozadie albumu a tak trochu aj pohľad do speváčkinho súkromného života. Tá totiž už pred časom na sociálnych sieťach zverejnila, že jej nie je cudzie ani jedno pohlavie a je bisexuálka. Táto tak trochu bulvárna informácia má však pri tomto albume väčší význam ako by sa mohlo zdať.

Piesňou „Buzz“ sa začína druhá kapitola albumu a je to práve tá najzaujímavejšia a najprovokatívnejšia z celej štvrtej štúdiovky amerických rockerov. V spomínanej piesni sa Lzzy opäť dostáva do akejsi rebélie, no príbehovo už v nej poznať akýsi sexuálny chtíč, kedy sa v pravom hard rockom štýle nevie rozhodnúť, čí pri danej príležitosti ide len o obyčajný úlet, alebo o niečo viac. Ako pravá rockerka to však presvedčivo uhráva na prvú možnosť.

Pri „Do not Disturb“ nastal pravý čas opäť vrátiť sa ku pojmu „Porno v audio podobe“. Tu totiž Elizabeth vystupňovala svoj sexuálny chtíč do takého absolútna, ktorý podľa mňa nemá v tomto žánri obdobu. Mnohí z čitateľov si iste pamätajú na CD nosiče s výraznám nápisom „Parental Advisory“. Aj podľa môjho ťažko liberálneho zmýšľania by táto skladba mala byť hlavne v anglicky hovoriacich krajinách zakázaná pre poslucháčov do 18 rokov a pre všetkých, ktorí majú nesplnené sexuálne sny.

To, čo v tejto skladbe dokázala Lzzy a celá kapela je neskutočné z niekoľkých hľadísk a bude sa len ťažko prekonávať. Na prvé vypočutie to znie naozaj ako ľahké audio porno, no HALESTORM patrí pochvala za to, že niečo také dokázali zhudobniť. A pokiaľ človek pozná pozadie hlavnej predstaviteľky, je to ešte o to viac elektrizujúce. A pritom nejde o nič vulgárne. „Do not Disturb“ je obrovský masaker…

„I’m on the very top floor room 1334
There’s a king size bed but we can do it on the floor
Turn your cellphone off, leave a sign on the door
That says „Do not disturb“
And if I were you I’ll bring your girlfriend too
Two is better than one, three is better than two.“

Pozrel som si na YouTube niekoľko videí z posledných koncertov HALESTORM. Naživo dostáva táto pieseň ešte väčší náboj. Myslím, že ani zďaleka nebudem jediný, kto by si prial, aby práve „Do Not Disturb“ bola ďalším kandidátom na videoklip.

Kto by si myslel, že to bol len taký výkrik do tmy na túto tému, tak sa mýli. Porno v audio podobemá aj tretie dejstvo zhmotnené v skladbe „Conflicted“.

„Ooh, you were really really good last night
Ooh, I could do that twenty something more times“

K tomu Lzzy v tejto skladbe využíva inú polohu hlasu, ktorá už spomína nezlomnú rockovú drsňáčku na jednej strane, a na strane druhej – dievča na erotickej linke.

HALESTORM

Dostávame sa k tretej časti, ktorú som si nazval temne-vážnou. „Killing Ourselves To Live“ sa síce nedá považovať za baladu, tá príde na rad neskôr, no sčasti tématicky a hlavne melodicky sa album posúva niekam inam. Ústredným prvkom okrem posmutnelejšej témy je hlavne nádherný, priam hymnický refrén, v ktorom sa opäť zvučný Lzzyin vokál dostáva pod kožu neskutočne rýchlo.

So skladbou „Heart of Novocaine“ je téma ľudskej zraniteľnosti a opustenosti vystupňovaná na maximum, na rad tak prišla aj klasická rocková balada. Čo bolo v tejto piesni ubraté na tempe, je pridané na pocitovosti. Zlatým klincom celej skladby sú momenty, keď Lzzy zatlačí na chraplák v pomalých a nízkych polohách. Skvostné!

Dosť bolo ale romantiky a vylievania si srdca. Dvojica songov „Painkiller” a „White Dress“ sa vracia k úvodu albumu, takže na poslúchača čaká opäť pravý hard rock, stále s rovnakou takmer tabu tématikou, ale už to nie je také štipľavé.

Predposledným kúskom na albume je skladba nesúca rovnaký názov ako celá nahrávka – „Vicious“ a pre mňa je trochu prekvapením, že práve táto pieseň nebola prvým singlom. Výborne totiž vystihuje podobu celého albumu a znovu zopakujem, že svojím názvom podčiarkuje celý obsah.

Aj keď sme už s jednou baladou už mali tú česť (a to teda poriadnu!), album uzatvára originál slaďák „The Silence“, ktorý akoby po všetkých tých agresiách, výlevoch a bojovnosti, dáva zbohom a bodku za celým príbehom.

Hodnotenie autora: 9,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Filip „Fiju“ Slúka

Redaktor a spoluzakladatel Valhalla.sk. Okrem melodického metalu sa vo voľnom čase venuje knihám, internetovej reklame a pivu.