Ani lanské vydanie výberovky, na ktorú kapela prispela párom nových kúskov, alebo o poznanie výživnejšieho „živáku“ nespomalili prípravu novinky. O toto spestrenie pomaly bujnejúcej diskografie sa hlavne pričinil ich domovský label Frontiers Records. Kreatívny tandem Scheepers/Sinner/Karlsson, tak mal dostatok času na prípravu materiálu, ktorý by nadviazal na ukážkové momenty postaršej dosky „Nuclear Fire“ či „Seven Seals“ alebo „New Religion“.

PRIMAL FEAR – Apocalypse

Už prvý odsek tejto recenzie však dáva tušiť, že aktuálna doska sa nebude príliš vymykať posledným zárezom ich diskografie. Tá do bodky napĺňa scenár, ktorý kapela zvykne pravidelne oprášiť. Teraz ale s poredším výskytom vzrušujúcich a nápaditých momentov mimo zaužívaného stereotypu. Nie je ničím výnimočným pobadať niekedy až okatú citáciu samej seba a nápadnú šablónovitosť použitých nápadov a postupov.

Nad tým všetkým sa stále dá privrieť oko aj vďaka Ralfovmu suverénnemu a okamžite rozpoznateľnému vokálu s jedinečnou farbou a intenzitou. Materiál má navrch hlavne v jeho melodickejších chvíľkach, ktoré v rámci celej dosky jednoznačne vyčnievajú a majú pútavejší záber. Zvláčňujú jej metalovú tvár, obzvlášť v refrénoch pôsobia honosnejšie, vzdušnejšie a s nádychom epickosti, čomu dopomáha i istý dramatický nádych v gitarových sólových častiach.

Naopak, hneď ako sa kapela snaží pritlačiť na pílu, vyceriť zuby, tak to robí až príliš okázalo s nedostatkom invencie a bezzubo opakujúc prevarené riffy. Dokonca tomu nepomáhajú ani refrény, ktoré práve v týchto kvázi hymnách budia dojem strnulosti a dýchavičnosti s absenciou dravosti. Jediným háčikom, ktorý v nich sporadicky upúta pozornosť sú lahodne znejúce vyhrávky, ktorých je celkovo na novinke neúrekom a v konečnom dôsledku sú osviežujúcim prvkom.

PRIMAL FEAR

Takýmito skladbami sú „The Ritual“, ktorá nám síce predhodí za hrsť zúrivo štekajúcich riffov, naliehavý vokál, ale v refréne je poplatná svojmu textu „another déjà vu“. Podobne v tejto oblasti zlyhávajú „The Beast“, ktorá je zachraňovaná galantne nenútenou melodikou a „Cannonball“ s únavným a uťahaným refrénom. Rovnako fádne vyznieva „Hounds of Justice“, tá je čiastočne potlačená príležitostnou podmanivosťou a rozpínavosťou jej veršov.

Vráťme sa ale na začiatok. Po zbytočnom intre, ktoré len oddiali to nevyhnutné, nás posadí na zadok jediná vyslovene power metalová pieseň albumu „New Rise“. Pomaly gradujúci začiatok sa prevalí do rútiacej sa lavíny s nezastaviteľnými gitarovými sólami a ohlušujúcim Ralfom. „King of Madness“, „Hail to the Fear“ majú rozvážnejšie tempo a disponujú vkusným zmyslom pre gradáciu a stupňovanie atmosféry piesne, zachovávajúc si ľahkosť a bezprostrednosť, ktorú potvrdí i kúsok „Blood, Sweat & Fear“.

Balada „Supernova“ je až príliš rozvláčna, hoci je remeselne v poriadku. Pri nej sa neviem zbaviť dojmu, že tieto kúsky znejú na každom PRIMAL FEAR albume rovnako. „Eye of the Storm“ je po vzore posledných albumov očakávanou veľkolepou položkou. Je však až príliš čitateľnou, postará sa však o príjemnú, ale nenadchýnajúcu metalovo-symfonickú inštrumentálnu pasáž.

Limitovaná verzia disku obsahuje ďalšie tri skladby. Oprávnenie patria do škatuľky bonusov, aj keď sú zručne zvládnuté s už spomenutými ingredienciami i vrátane kúskami odkazu na britských judášov „Into the Fire“. Len potvrdzujú, že kapela vie pripraviť neúrekom skladieb, ktoré spĺňajú heavy metalové mantinely. Je však potrebné poriadne zatriasť sitom, aby v našom zábere ostali len tie žiarivé kúsky.

Hodnotenie autora: 6 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk