V roku 2016 krátko po vzniku kapela vydala debutový album „Echoes of the Tortured“ (recenzia TU), o rok na to sa pripomenula krátkym albumom „Ashes“. Ja som bol už veľmi zvedavý, čo nám zo svojej šialenej temnoty ponúkne na svojej novinke. Nie vždy je zárukou „zhluk“ kvalitných individualít, ale toto našťastie nie je ten prípad. Poďme ale pekne krok po kroku.

SINSAENUM – Repulsion for Humanity

Album začína death metalovou ultra rýchlou temnotou a perfektným zvukom v titulnej skladbe, ktorá nesie meno albumu. Riffy sú hutné, miestami až ťaživé. Bicie s basou nádherne sekundujú a vokál pasuje do tejto mašinérie ako riť na šerbeľ. Blackened death metal ako vyšitý! Nemám čo vytknúť a čakám, čo bude ďalej.

V druhej skladbe „Final Resolve“ nás partia muzikantov nechá trochu nadýchnuť. Pieseň sa nesie miestami až v doomovom šate. Jednoznačne prevláda čierna farba. Pri zatvorených očiach a trochu unesenej fantázie počujem až BLACK SABBATH prerezaný so SLAYEROM. Je to moja osobná pohnútka, ktorej sa nemienim vzdať. Veľmi dobré pokračovanie aj v ďalšej jazde. Páni ma naozaj bavia a verím im to. Z každého lesa iný vlk a pritom naozaj dokonalé spojenie. „Sworn to Hell“ poriadne zapácha peklom. Mix moderného metalu so zaručenými koreňmi presne tej istej farby. Zemitej a špinavej.

Piesne krásne odsýpajú a ja nemám čo vytknúť. Ak ste fanúšikmi BELPHEGOR, BEHEMOTH, alebo MARDUK a či MAYHEM, táto nahrávka nemôže ostať bez vášho povšimnutia. A rozdiel medzi novinkou a prvým albumom „Echoes of the Tortured“? Prvotina bola viac priamočiarejšia, viac špinavá a ladená do black metalu. Novinka ide akousi miernou okľukou s využitím moderného zvuku a perfektného splynutia nástrojov. Do konca v skladbe „I Stand Alone“ počujem až rockovú vyhrávku. Ak by SINSAENUM ešte kúsok ubrali, za tento song by sa nemusel hanbiť ani taký GODSMACK. Zrejme sa nie nadarmo tento song volá, ako najväčší hit týchto Američanov.

SINSANEUM

Po nej to páni zase rozbalia a roztočia svoje šialené kolotoče. „Manifestation of Ignorance“ patrí medzi najväčšie zárezy tejto platne. Pomaly sa rozbiehajúci úvod so zvonmi, akoby sme sa vrátili ku BLACK SABBATH. Naozaj až úplne špinavý a doomový riff, ktorý prenádherne odsýpa. Mám rád tieto pomalé veci, ktoré pripomínajú zosadanie vrán na popraskanú zem. Mám rád, keď môžem zavrieť oči a čakať na šialenstvo, ktoré zaručene príde. Najlepší song na platni. Jednoznačne. Akoby som bol v čiernom kostole a počúval kázeň. Vydarená pecka, naozaj!

„Sacred Martyr“ bije až do nejakého zvláštneho hardcoru. Ani by som v pozadí počul Jameyho Jastu a jeho HATEBREED. SINSAENUM v roku 2018 má naozaj oblé hrany. Tento album je naozaj hravý a miestami dokáže prekvapiť. Presne ako v spomínanej skladbe. Opakujem druhýkrát, nemám čo vytknúť. „My Swan Song“ tečie sťaby divá rieka. Fučí ako psychopatický hurikán a nesie sa v takom zvláštnom, stredne rýchlom tempe. Musím naozaj vyzdvihnúť prácu basgitary a bicích. Rytmika na tomto albume je pýchou celého opusu.

A záver? Skoro desať minútová skladba „Forsaken“. Progresívne zmýšľanie death metalu na tej najvyššej úrovni. Naozaj veľmi veľká a zaujímavá vec. Taký zvláštny valivý vodopád. Miestami počujem až DREAM THEATER. Perfektný a grandiózny záver. Radosť počúvať. A opäť ten istý prípad s názvom piesni ako pri „I Stand Alone“.

Druhá štúdiovka SINSANEUM je pestrá a zvukovo veľmi vyvážená. I keď je zaškatuľkovaná presne do žánru, o ktorom hovoríme, miestami dokáže veľmi príjemne a sviežo prekvapiť zmenou tempa, alebo rytmu. Výborný growling zapadá do všetkých nástrojov, ktoré sú na albume nahrané hviezdnou zostavou z piedestálov metalu. Myslím si, že takto na konci leta, je to veľmi príjemné osvieženie a ochladenie. Jednoducho perfektný metalový album s nadpriemernými songami a nádherným prístupom k black/death metalovej hudbe z absolútne iných levelov.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“