PIATOK

JOSEFOV/JAROMĚŘ. Dnešné ráno musí byť hotovým vykúpením pre každého, kto predchádzajúce dni brázdil uličky Josefovskej pevnosti. Zatiahnutá obloha, príjemný chládok a konečne i kvapky dažďa, to je presne niečo, na čo sme všetci tak úpenlivo čakali.

DEPRESY

Okamžité rozbalenie pršiplášťa a hor sa na zástupcov našej scény, slovenských DEPRESY. Tí majú na konte novučičké EP, ktoré obstaráva štart celej polhodinky hracieho času. V poradí s treťou skladbou sa dostávame do histórie „Psychomantium Phenomenon“ a koncert aj vďaka výbornému Hoyasovi (ATTACK OF RAGE) odsýpa priam ukážkovým spôsobom. Trenčania pôsobia vskutku sympatickým dojmom a kvôli výbornému ohlasu publika musia kus aj pridať.

E – FORCE

V tej chvíli sa žiaľ už dážď javí ako obyčajná minulosť a kanadské kvarteto E-FORCE na čele s Ericom Forrestom štartuje svoj set pred hŕstkou prizerajúcich. Škoda, dnes to totiž bude výhradne o legendárnych VOIVOD, kde Eric pôsobil v dobe 1994 – 2001. Špeciálny výlet do minulosti zahŕňal tvrdé bomby „Rise“, „M-Body“, „Mercury“, „Nanoman“, „Insect“ a zároveň slabší výkon bubeníka či pomerne tichý zvuk. Aj napriek tomu podarený príspevok do piatkového dopoludnia.

IHNUME

Jeden z mála prítomných grindov počúva na meno INHUME, a veru bol to nášup! Dobre naladená kapela (nie nadarmo, veď pochádzajú z Holandska), dvaja krvilační speváci, drvivý zvuk, viacero vysokooktánových peciek – to všetko a ešte máličko viac, sme dostali za necelých štyridsať minút. Chalani po dlhej dobe kujú čerstvý album a prekvapivo zaznela i nejaká tá podarená ukážka.

HENTAI CORPORATION

Čo vôbec dodať k pražským HENTAI CORPORATION? Ak by som do nasledujúcich riadkov vpísal „xksgdfasôlgslmzk“, ani to by plne nezodpovedalo šialenosti ich neuveriteľne energického výkonu. Páni sa totiž vrhli na festival sťa besný chlpáč, ktorému bolo mesiac upierané žrať, a tak to následne na pódiu vyzerá.

HENTAI CORPORATION

Radek diriguje s po pupok vytiahnutými gaťami, neraz ostrými príhovormi a žiletkou v hrdle. V jednom momente dokonca prichádza k polievaniu predných radov Jamesonom, no k dobre nálade netreba ani alkohol. Zaznela i klipovka „Dr.Zaius“, a ak by LED ZEPPELIN hrali hardcore, zneli by ako títo psychopati!

PESTILENCE

V Collosseu pred nedávnom odpálili PESTILENCE parádny koncert a niečo podobné sa čakalo aj v pevnosti. Partička Nazgûlov na priľahlom kopci sonduje terén a frontman Patrick Mameli možno aj vďaka nim ide na rovných stodesať percent.

PESTILENCE

Posilnený plnotučným mliekom, prípravkom na extrémny rast vlasov (v Košiciach mal hlavu takmer dohola, teraz poriadne háro!) a doskou „Hadeon“, štartuje medzinárodná zostava novinkou „Non Physical Existent“, ktorá perfektne zapadáva do old school ladeného setu, kde dominujú pamätné jazdy „Commandments“, „Dehydrated“, „Twisted Truth“ i „Land of Tears“. Pri „Out of the Body“ si vravím, že starý lišiak Mameli to opäť dokázal a srdce ortodoxného vyznávača smrtiaceho kovu muselo byť roztavené!

Nasledujúci MISERY INDEX sú na tomto mieste skoro doma, a preto dávam prednosť vzdialenejšiemu pódiu Metalgate, konkrétne neznabohom AZARATH. Tí majú vytvorené hotové domáce prostredie, veď vnútro stanu je vskutku natrieskané poľštinou. Pre dominantnú červenú farbu a dym síce doslova nevidno stage, no to, čo sa valí z reproduktorov, stačí na to, aby človek vedel, že je všetko úplne OK. Konečne s Infernom (BEHEMOTH) za bicími, štvorica predvádza vysokú školu rúhania a mordy ako „Lucifer´s Rising“ či „For Satan My Blood“ úplne vyhladzujú.

AT THE GATES

V tej chvíli začína ísť do tuhého v hlavnom areáli a AT THE GATES, legendu švédskej deathovej školy, si jednoducho nemôžem nechať ujsť. Kapela od comebacku maká brutálnym spôsobom a plná plocha fanúšikov je tak výsledkom úpornej snahy Toma Linberga a spol., dostať sa na stratené pozície. Dianiu dominuje nádherná plachta aktuálneho cd „To Drink From the Night Itself“ (titulka sa už teraz môže zaradiť medzi najväčšie hity kariéry) a presne tri posledné kotúče tvoria aj základnú os piatkového vystúpenia.

AT THE GATES

Šlágre typu „Cold“, „Nausea“, „Death and the Labyrinth“, „Stare Bound In Stone“ si pevne razia cestu Josefovom a spomínaný Linberg krásne ženie spoluhráčov vpred. Sympatickejšieho frontmana by ste hľadali márne a pri neodmysliteľnej „Blinded By Fear“ hádže makovicou snáď polovica pevnosti.

Podobný a dokonca i väčší nárez som čakal od kontroverzných a neraz značne nevypočítateľných agitátorov MINISTRY. Nafukovacie karikatúry Trumpa, premietacia LED obrazovka, štipľavé intro – všetko teda v najlepšom poriadku, lenže v tom prichádza úvodné combo „Twilight Zone“/„Victims of A Clown“, na playback (!) nastavená postavička Al Jourgensen a ja radšej odchádzam na večeru, kým sa mi nespraví viac zle. Veľká škoda, zvyšok ozaj neznel najhoršie…

Postupne čerpám sily na hviezdnych BEHEMOTH, všade sa totiž rozšírila šepkanda, že pôjde o šou tých najepickejších rozmerov a zákulisné zvesti rozhodne neklamali. Pre niekoho pridrahý cirkus, prostoduché hranie na efekt a snaha o teatrálnosť. Dnes veľmi slávni hudobníci vyrástli za ostatných desať rokov do abnormálnych rozmerov, čo je vidieť na výške honorárov, ale i všeobecnej obľúbenosti. Miesto na státie trhá rekordy a právom!

Presne od „Ov Fire and the Void“ sme svedkami úžasného divadla, kde popri geniálnej dramaturgii, hrá nemenej dôležitú úlohu i prvotriedna muzika. „Conquer All“, „Alas, Lord Is Upon Me“, „Blow Your Trumpets Gabriel“, „Decades if Therion“, „Slaves Shall Serve“. Samá trefa do čierneho. Nie práve presvedčivé novinky „God = Dog“ a „Wolves of Siberia“ nás síce vracajú späť na zem, no úplný záver musí zobrať dych i tým najväčším pochybovačom. Najprv chytľavá „Chant for Eschaton 2000“ a v zapätí „O Father O Satan O Sun!“, snáď najosudovejšia hymna celého večera. Po nej už iba do hmly ponorené pódium a v temnote miznúce postavy hudobníkov…

Pokročilá noc ponúka ďalšie zaujímavé mená v programe, avšak únava poriadne vystrkuje svoje rožky a cenné sily si je potrebné ušetriť na záverečný deň.

SOBOTA

Konečne pred nami stojí sobota, úplne posledný hrací deň prehliadky 130 kapiel menom Brutal Assault. Kým v piatok vládli príjemné mraky a malý osviežujúci dážď, dnešok je znovu v znamení obrovským páľav. Vďaka teda aspoň za ten vánok, hoci v kombinácii so všadeprítomným prachom vie neraz urobiť nepeknú šarapatu.

Odpočinuté pódium netrpezlivo čaká na prvé kroky muzikantov, reproduktory na prvé desivé tóny nástrojov a mierne unavené, avšak nepoddajné obecenstvo svojich miláčikov. Úloha úvodných zahrievačov pripadá talianskym mladíkom GUINEAPIG. Trio goregrinderov z Ríma sa prezentuje údernou muzikou, kde nechýba viacero groovy pasáži a celé to má jednoducho gule. K tomu zvuk typu „buldozér“, takže vo výsledku zamrzí iba rušivý efekt gitaristu, ktorý prichádzal a odchádzal s každým jedným zachroptením do mikrofónu. Nevyznám sa, ale nepáčilo sa mi to.

Asi najhoršie, čo som za štyri dni v areáli našiel predstavujú Japonci COFFINS. Skladby postavené na prostých riffoch, nie najkvalitnejší growl, prachbiedne a neraz i poriadne falošné sóla. Tento exotický mix preto často ťahá uši a po troch piesňach si radšej dávam pohov.

NORTHLANE

Nasleduje povinná prestávka na obed a osvieženie v meste, takže po návrate už scénu okupujú NORTHLANE. Že vám to nič nehovorí? Pätica priletela až z ďalekého Sydney, a hoci metalcore skutočne vyhľadávam iba vo výnimočných prípadoch, Austrálčania vedeli ako na to a ponúkli emóciami nabitý set. K tomu krásny kontrast brutálnych breakdownov vs. jemných plôch, kde sa vyšantili všetci zúčastnení – hlavne spevák Marcus Bridge a zahalený gitarista Jon Deiley.

ORIGIN to mali v sobotu pekelne ťažké! Chalani si museli s brutálnym death metalom vystačiť v trojici, bez ekvilibristiky basgitaristu Mika Floresa. Vzhľadom na komplexnosť muziky náročná úloha, lenže zaťali sa zuby a išlo sa na plný plyn. A že bola nálada navôkol viac než dobrá, dokazuje i špeciálne vybraný fanúšik, na chvíľu vypomáhajúci s „air bassguitar“. K tomu často vtipkujúci Jason Keyser, stále neuveriteľne mlátiaci John Longstreth, a aj napriek nie práve najideálnejšiemu zvuku vcelku fajn koncert.

Zábava počas BROKEN TEETH

Na rade je zaujímavý dvojblok na Metalgate v spoločnosti BROKEN TEETH a HIRAX. Duo vekovo i žánrovo totálne rozdielnych formácií nakoniec spojila jedna podstatná vec – obrovská energia! Kým britská HC úderka je plná mladých spratkov a ich produkcia stojí na tvrdých riffoch, ťažkých rytmoch či typickom frázovaní, HIRAX zo slnečnej Kalifornie platia za takmer polozabudnutú speed/thrash legendu, už vyše tridsaťpäť sezón obliehajúcu zaprdené kluby na juhozápade!

HIRAX

Odhodlanie, vášeň i tá vyššie spomínaná nespútaná energia však mažú všetky rozdiely, a preto sme svedkami dvojice fantastických vystúpení, ktoré radím medzi tie najpamätnejšie zo štvrtého hracieho dňa. PS: Katon W. De Pena je šoumen s veľkým Š a v 54 rokoch hotový černošský démon!

Maximálne démonicky, avšak úplne z iného súdka pôsobí i Helmuth s materskou družinou BELPHEGOR. Tí prichádzajú po dlhej päťročnej pauze a na dramaturgii si teda dali veľmi záležať. Nechýbajú všadeprítomné rekvizity a na pódiu sa to iba tak hemží rôznymi prasacími hlavami, lebkami a poriadne hustou krvou. Vskutku pôsobivé divadlo, avšak sme najmä kvôli muzike, že?! Práve silno rúhačský a černotou poriadne nasiaknutý smrtiaci kov je tým, na čo návštevníci počujú, a hoci sa setlist častokrát zameriava na veci z aktuálneho „Totenritual“ („Baphomet“, „The Devil´s Son“, „Totenkult – Exegenesis of Deterioration“), dôjde aj na niekoľko starších („Lucifer Incestus“, „Belphegor – Hell´s Ambassador“) klasík. O rok to bude na Gothoom Open Air určite podobne strhujúce divadlo!

SEPULTURA

To brazílska SEPULTURA je celkovo v tunajších lúhoch a hájoch ako doma. Len na festivale Brutal Assault ide v poradí o štvrtú návštevu za posledných osem rokov a opäť tu máme doslova plný dom. Áno, na štvoricu je v areáli znovu neuveriteľne plno a kapela sa svojím priaznivcom odvďačuje vskutku nadupaným predstavením, kde tvorí hlavnú os stále aktuálny album „Machine Messiah“.

SEPULTURA

Skutočne výživný materiál je v hojnej miere zastúpený úvodným kladivom „I Am the Enemy“, epickou „Sworn Oath“ či rôznorodou titulkou, no nechýba ani nejaký ten akčný výlet do väčšej či menšej minulosti. Najprv tu máme oslavu dvadsiateho výročia Derricka Greena v zostave prostredníctvom „Against“/„Choke“, po ktorých sa z reproduktorov ozývajú vymodlené klasiky „Desperate Cry“, „Refuse/Resist“, „Arise“. Koniec samozrejme patrí neodmysliteľnej hitovke „Roots Bloody Roots“ a zaskáče si každý, kto má nohy a nejakú tu energiu nazvyš.

Snáď pri žiadnom inom umelcovi z bohatého, stotridsať členného zoznamu lepšie neplatí staré známe „buď miluješ alebo nenávidíš“. Toto tvrdenie spĺňa starý nezmar Glenn Danzig i napriek pokročilému veku (iba nedávno oslávil 63. narodeniny) priam dokonalo a zahanbiť sa samozrejme nenechal ani tentokrát. „Zákaz fotenia a natáčania pod hrozbou zrušeného koncertu“ vraví jeden z organizátorov a my sa nestačíme diviť. Spevák a jeho sólo banda DANZIG sú už raz takí a v podstate sa ani nečudujem, že pred pódiom je akosi poloprázdno. Zostali asi iba najvernejší, ktorí sú na podobné eskapády zvyknutí. Namachrované pózy, nervózne pobehovanie do strán, nie práve najistejšie hulákanie, čudesné správanie – všetkého sa nám dostalo mierou vrchovatou.

K tomu vynikajúco zohratí muzikanti na čele s Tommy Victorom (PRONG) či bubeníckou legendou Johnom Kellym (ex-TYPE O NEGATIVE), parádny setlist („Twist of Chain“, „How the Gods Kills“, „Her Black Wings“, „Dirty Black Summer“, „Am I Demon“) i pekne naostrený zvuk. Jednoducho temný rock´n´roll v jeho najčistejšej podobe. Kto čakal na legendárnu „Mother“, dočkal sa s prichádzajúcim záverom a bola to veru rozlúčka z radov najpamätnejších. V momente, keď je dobrá väčšina hláv už rozpŕchnutá po šírom okolí, prichádza prekvapenie „She Rides“. Ďalší jeden z geniálnych ťahov Danziga a ja mu to proste žeriem. S veľkou pravdepodobnosťou posledná možnosť vidieť tohto „šialenca“ naživo je definitívne za nami. Bolo mi potešením!

Ešte dám pár tanečných kreácií na „80´ diskotéke“ PERTURBATOR. Tentoraz si so sebou z Francúzska doviezli úctyhodný svetelný park a dokonca i živého bubeníka, lenže spočítané a podčiarknuté je to všetko, čo moje ubolené nohy zvládnu.

Metalový maratón v Josefovskej pevnosti je nenávratne za nami a my sa už teraz môžeme tešiť na budúci ročník a potvrdené mená TESTAMENT, MESHUGGAH, NAPALM DEATH či ANAAL NATHRAKH.

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.