Kto by však očakával rovnako veľkú porciu muziky ako v prípade „jednotky“, môže ostať troška sklamaný. „Automata II“ obsahuje iba štyri skladby, no na strane druhej je celková minutáž takmer rovnaká ako v prípade predposlednej placky. Je však predsa len trocha na zváženie, či kapela nemohla štyri mesiace počkať a vydať obe polovice ako jeden hudobný nosič, keďže napríklad tri roky stará fošňa „Coma Ecliptic“ (recenzia TU) svojím celkovým trvaním presahuje celú hodinu o osem minút.

BETWEEN THE BURIED AND ME – Automata II

Tak či onak, hudobne je na „Automata II” len ťažko niečo vytknúť. Banda sa nám ukazuje vo všetkých svojich pestrých farbách a rovnako aj bizarných polohách, ktoré už stálejší poslucháč môže očakávať, no ponúka zase trocha naviac. Príkladom je „muzikálový” kúsok „Glide” nasledujúci za výbornou úvodnou desaťminútovou skladbou „The Proverbial Bellow”. BETWEEN THE BURIED AND ME opäť raz dokazujú, že napriek hudobnej pôsobnosti, ktorou je v ich prípade metalová progresívna scéna, je QUEEN aj naďalej hlbokou inšpiratívnou studňou, čoho dôkazom je aj časté hranie „Bohemian Rhapsody” na ich koncertoch.

„Time is irrelevant while you’re in my arms… maker
The grid is done and we all slowly collapse around each other
Piles of flesh and wires create a mountain of memory”

Ak pomiešate štavňaté HC so swingovým rytmom, polejete veľkou dávkou šialenstva a necháte ho zapiecť v hlavách pätice pomätencov, ktorých štandardom je robiť veci neštandardne, vznikne z toho „Voice of Trespass”.

BETWEEN THE BURIED AND ME

Napriek všetkým spomínaným vypichnutým momentom je stále zaujímavé utvrdzovať sa v tom, že naproti obrovskému žánrovému rozsahu a rozličným skladateľským postupom pôsobí hudba BETWEEN THE BURIED AND ME ucelene a nevytvára dojem gulášu bez hlavy a päty. Ani nad klepačkou nasledujúcou za jazzovým bubeníckym brejkom sa v prípade týchto talentovaných muzikantov skalný poslucháč nepozastaví.

„The Grid” je typickou kapelnou „zatváračkou”, v ktorej sa už skupina nikde neponáhľa, necháva značný priestor akustickej gitare a feelingom dosť pripomína „Desert of Song” z albumu „The Great Misdirect”. Plošne mi však novinka najviac evokuje vydarené trojskladbové EP „The Parallax: Hypersleep Dialogues”. Produkčne sa opäť nahrávalo pod dozorom Jamieho Kinga, ktorý s kapelou spolupracuje už dlhšiu dobu. Je zrejme veľkou oporou, chalani s ním mimochodom radi zverejňujú zábery z nahrávania.

BETWEEN THE BURIED AND ME to ani v druhej polovici koncepčného diela „Automata” rozhodne nepokazili, práve naopak. Postarali sa o veľmi vydarený záver, na ktorý sa oplatilo čakať.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk