Práve v roku 2014 sa kvarteto na čele s istým pánom Mattom Harveyom, gitaristom a spevákom dobre známym z účinkovania v zostave kalifornských EXHUMED, rozhodlo po prvýkrát vkráčať do mútnych vôd, kde dlhé obdobie pevne vládla spomínaná veličina na čele s nebohým Chuckom Schuldinerom.

GRUESOME – Twisted Prayers

Formácia sa nikdy priveľmi netajila nálepkou akéhosi „tribute“ projektu, o čom vypovedá letmý pohľad na povedomé logo, konštrukciu piesni i celkový sound. Lenže práve tu nastáva menší problém celých GRUESOME a najmä horúcej novinky „Twisted Prayers“, ktorá si tentokrát berie na paškál kultovú platňu „Spiritual Healing“.

Kým v prípade predchodcu „Savage Land“ (recenzia TU) nostalgicky návrat do minulosti s prižmúrením oka ešte fungoval, s každým ďalším prehrávaním aktuálnej osmičky skladieb, sa ma zmocňuje čoraz silnejší pocit, že pomyselná krava síce stále dojí, no z mlieka sa nám stala iba riedka brečka. Základná otázka je totiž položená vcelku zrozumiteľne a jednoznačne: prečo by mal fanúšik smrtiaceho kovu počúvať takmer identickú kópiu niečoho, čo už pred rokmi vymyslel krstný otec daného žánru, spomínaný Chuck?

GRUESOME

A honem k ďalšej zaujímavej úvahe – kde asi začína a končí táto forma vzdávania úcty svojmu obľúbenému interpretovi? Samozrejme mnoho záleží na uhle pohľadu každého konkrétneho poslucháča, no skôr či neskôr by sa to tu mohlo hemžiť samými oficiálnymi klonmi PANTERA, BATHORY, SLAYER a podobne.

Novinke preto nemožno uprieť famózne inštrumentálne výkony, parádny retro sound, impozantný artwork i radu silných (príkladom nech je singlovka „A Waste of Life“ či osobný čierny kôň „At Death´s Door“) momentov, v ktorých sa to len hemží prepletenými gitarovými ríffmi či vymazlenými vyhrávkami. Problémom však je, že po pár piesňach je vždy čoraz väčšia chuť odobrať sa k polici s obľúbenými nosičmi a vytiahnuť staručičkú klasiku od toľko prepieraných floridských DEATH.

Vo výsledku teda toto nostalgické „spomínanie“ síce pôsobí v záplave moderne znejúcich a riadne preprodukovaných kapiel pomerne blahodarne, takže srdce fanúšika poctivej starej školy musí poriadne zaplesať. Žiaľ, na tej druhej sme svedkami nič neriešiacej a obyčajnej recyklácie nápadov, ktoré akoby sa nevošli na legendárnu kolekciu z februára 1990. Vo finále nech si to teda každý radšej spočíta sám…

Hodnotenie autora: 6 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.