Úvodná skladba „Hung, Drawn and Quartered“ a hneď ďalšia rovnomenná „Stalingrad“ však akoby pokračovali presne v tempe a atmosfére predošlého albumu. Skladby sú úderné, majú nádych 80. rokov, pritom sú hutné, energické a dodávajú ozaj pozitívnu energiu. Vo všetkých skladbách opäť vyčnieva gitarový dvojzáprah Hoffmann-Frank a vokalista Mark Tornillo. Vynikajúcu prácu odviedol aj producent Andy Sneap, ktorý aj z priemerných piesní dokázal spraviť zaujímavejšie kúsky.

Nemôžem sa však zbaviť pocitu, že ACCEPT vsadili na istotu a servírujú poslucháčom a svojim fanúšikom presne to, čo chcú počuť. Na „Blood of the Nations“ nebolo hluchého (rozumej slabšieho) miesta, oproti tomu mi niektoré skladby na novinke prídu bez šťavy a výraznej energie. Nerozumejte ma zle, pretože keby nahrala takúto „slabšiu“ skladbu hociktorá mladá kapela, bola by považovaná a braná inak. Medzi tieto piesne radím „Revolution“, hard rockom nasiaklu „Twist of Fate“ alebo aj „Hellfire“, ktorú však ťahá Sneapova produkcia. Dosť mi prekáža v úvode záverečnej skladby „The Galley“ podobný úvodný riff (v 38 sekunde) ako v „Teutonic Terror“. Toto si páni mohli odpustiť, pretože pozornému poslucháčovi to určite neunikne. Celkovo mi z albumu ako celku chýba bombastičnosť a ona atmosféra z minulej nahrávky, ktorá ma posadila na riť.

Najskôr som vypichol to, čo mi vadí, teraz poďme chváliť. Podobné pocity ako pri predošlom albume prežívam okrem prvých dvoch skladieb aj v „Shadow Soldiers“, ktorá sa zo začiatku javí ako balada, ale neskôr sa mierne zrýchli a dostane správne grády. Ďalej aj v energickej „Against the World“ alebo „The Quick and the Dead“. Ak som pri recenzii na predošlý album spomínal, že v podstate náhodné stretnutie s Markom Tornillom vypálilo pre túto legendárnu kapelu najlepšie ako len mohlo, tak si za tým stojím aj teraz. Zarytí fanúšikovia Uda Dirkschneidera so mnou zrejme nebudú súhlasiť a pár slabších momentov na „Stalingrad“ im bude hrať v prospech. Jedným dychom však dodám, že ACCEPT sa po tak skvelom albume, akým bol predošlý, museli vyrovnať aj s väčším tlakom, ktorý si myslím, že zvládli obstojne.

„Stalingrad“ sa zaradí k ďalším podareným albumom v bohatej diskografii týchto Nemcov. Je pravda, že album nie je taký silný ako najslávnejšie nahrávky tejto kapely, no novinka sa taktiež v ich diskografii nestratí. Počujeme klasický energický heavy metal v podaní ACCEPT, aj keď s pár slabšími miestami. V podstate som im to aj tak odpustil, pretože album sa počúva veľmi dobre aj napriek tomu. Fanúšikov táto nahrávka rozhodne poteší a ja nie som výnimkou.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10