Novinka „Vlnobytie“ je teda druhým albumom naspievaným v slovenčine. Ešte pred oficiálnym vydaním nového albumu vypustila kapela do sveta skladbu „Duša plná ozvien“, ktorá ma zaujala od môjho prvého stretnutia s ňou, a to na prvom semifinále Wacken Metal Battle v Bratislave. Tam ju zahrali a aj keď som ešte nevedel, že ide o prvý singel z nového albumu, vryla sa mi skladba do pamäte tak silno, že som si ju pospevoval ešte aj nasledujúci deň. Aj po niekoľko dňovom otáčaní nového albumu musím napísať, že je stále mojou najobľúbenejšou na albume.

Celú nahrávku štartuje skladba „Zbojnícka“, ktorá vás naozaj privíta ako má. Výrazný  a ostrý riff, tvrdá atmosférická melódia, do ktorej Emil zakričí: „Vitajte, zbojník som a vy tiež, no nepodrež!,“ myslím, že toto bude aj vhodným otvárakom pri koncertoch. Apropó, už keď spomínam texty, tie sú naozaj na celej doske vynikajúce. Na starosť si ich vzal pochopiteľne Hirax, ktorý má na starosti aj väčšinu hudby na albume. Ale späť k textom. Ako už naznačujú názvy skladieb Hirax sa snaží nielen pomocou textov preniesť ku vám časy dávno minulé a darí sa mu to veľmi dobre. Jeho texty naozaj sedia v Emilových ústach veľmi dobre a to aj pri extrémnom a aj pri čistom vokále. Aj, keď treba napísať, že Emil je predsa len lepší v extrémnej polohe vokálu ako v čistej. Dávne časy sa LUNATIC GODS snažia preniesť pomocou svojej hudby do súčasnosti aj ľudovými nástrojmi, ktorých je na albume neúrekom. Áno, dobre čítate. Husle a cimbal v kontraste s extrémnejším metalom vyznievajú ako pohladenie na duši. A okrem toho môj obľúbený nástroj saxofón, ktorý je krásne zapracovaný do inštrumentálnej skladby „Tak riekol les…“ a do záverečnej „Vlnožitie“. Táto zdanlivo nemožná kombinácia sa LUNATIC GODS podarila na výbornú. Samozrejme, by sa to nezaobišlo bez hostí. Doprovodné vokály mali na starosti Roman „Ročo“ Čief a Vlasto „Killy“ Mahdal. Ďalej na „Vlnobytie“ hosťovali huslista Marián „Maňo“ Kramár, cimbalista Martin „Zajo“ Zajac a saxofonista Michal „Hali“ Haľama. V rolách rozprávačov sa predstavili Miloslav Kráľ a Lucia Jašková.

Opisovať jednotlivé skladby by bolo nosením dreva do lesa. Pristaviť sa však jednoznačne chcem pri skladbách „Od priadok po zimný čas (Ibronka 1)“ a „Na krížnych cestách (Ibronka 2)“. V oboch prípadoch ide o nezvyčajné skladby. Obe rozprávajú príbeh Ibronke na pôvodné motívy poviedky od Pavla Dobšinského, ktorú pretextoval Hirax. Dlho som rozmýšľal, či sa to dá nazvať vôbec skladbou, pretože ide o klasické rozprávanie Ibronkinho príbehu s rozprávačmi. Zo začiatku sa mi tento nápad nezdal ako vhodný, ale časom som svoj názor zmenil. Keď sa na tento príbeh pozriete aj ako na skladbu a zároveň aj na príbeh, teda na niečo ojedinelé, zistíte, že je to skvelý nápad.

Album nie je koncepčným príbehom, no „Vlnobytie“ by bez hocijakej skladby, ktorá je na tomto albume, bol iba polovičným albumom.  Zo začiatku som „Vlnobytie“ rozdeľoval na dve časti. Takým pomyselným stredom bola pieseň „Duša plná ozvien“, ktorá mi určovala hranicu. Skladby po tejto piatej skladbe v poradí sú síce dobré, ale nie tak ako tie v prvej polovici albumu. Neskôr to bolo naopak, od tejto piesne sa mi páčili viac zas tie v druhej polovici. Po permanentnom počúvaní som došiel k tomu, že tento album je celý fantastický. Dostával sa mi pod kožu síce dlhšie, ale keď som mu prepadol, tak mám chuť púšťať si ho stále dookola. Najlepšie na tom všetkom je, že stále sa mi páči iná skladba. Nerozumejte ma zle. Skvostná je každučká jedna, ale okrem spomínanej „Duša plná ozvien“ sa mi vždy páči viac nejaká iná. Raz je to „Vreskot dneška“, inokedy napríklad „Vlnožitie“. A pritom sa mi páčia všetky. Toto sa mi už dlho nestalo pri počúvaní akéhokoľvek albumu.

Tak takýmto materiálom, s akým prišli LUNATIC GODS na novom počine som nerátal ani vo sne. Spojenie slovenských ľudových tradícií s extrémnym metalom, to je niečo nevídané. Zahraniční recenzenti by tento album zrejme označili za folk metal. S prižmúrením oboch očí by sa s nimi dalo súhlasiť, ale pozor nečakajte, že ide o folk metal, ktorý je dnes v kurze. To v žiadnom prípade. Hudbu LUNATIC GODS je veľmi ťažké zaškatuľkovať a preto to ani nejdem robiť. Jednoducho extrémny metal s ľudovými prvkami.

Počúvanie diela „Vlnobytie“ prináša mnoho emócií, tak ako je emotívny samotný hudobný obsah tohto diela. Krásne melódie, tvrdé a agresívne riffy, neuveriteľná atmosféra podporená ľudovými nástrojmi, ktoré hladia dušu a do toho všetkého hovorené slovo a môj obľúbený saxofón. Muzikantom sa podarilo vyčariť mi úsmev na tvári a nebudem skrývať, že mi počúvanie novinky od LUNATIC GODS  spôsobuje naozaj nevýslovnú radosť.  

Hodnotenie autora: 9,5 / 10