Už prvotina tohto thrash metalového tria mala príjemné, nie príliš zatuchnuté „oldschoolové“ vibrácie. Profitovala z dusivej riffovej atmosféry, ťaživých nálad, nekompromisne jedovatého vokálu a istej zomknutosti či koncentrovanosti, ktorá nemala žiaden vplyv na prípadnú fádnosť materiálu. Dvojka prirodzene nadviazala na tieto fundamenty, pridala sýtejší, plnší zvuk, za kus výraznejšej hráčskej istoty, ale aj priamočiarosti, ktorá však záverom albumu neudržala poslucháča koncentrovaným, chýbala jaj výraznosť a nápadmi sa miestami zlievala. Nič to nemení na fakte, že piesne z oboch dosiek v živom prevedení hrajú entuziazmom, na čom má neodmysliteľný podiel i ženský element na pódiu.

NERVOSA – Downfall of Mankind

Dievčence, s novou akvizíciou za bicími Luanou Damettosi, si už od prvej dosky vytvorili typický ksicht, ktorý s menšou obmenou jeho odtieňov je prítomný aj na „Downfall of Mankind“. Po odznení ponurého a hrozivého intra je evidentné koľká bije a kto hrá. Vokalistka Fernanda Lira znie zase raz jedovatejšie, beštiálnejšie a zúrivejšie. Hlasovo predstavuje neľútostné kombo Schmiera (DESTRUCTION), Petrozzu (KREATOR) a Ellswortha (OVERKILL). V spojení s nervóznymi, vynaliezavými a zvrátene príťažlivými riffmi, znovu o čosi sugestívnejšími, pichľavo kvílivými sólami a našliapanými bicími s blast beatovými výpadmi posúvajú prah agresivity súčasnej nahrávky zreteľne vyššie.

Už podľa doteraz napísaného je jasné, že NERVOSA sa na tejto doske doslova odtrhli z reťaze . Hoci to, že ich thrashové riffy boli nezriedkavo kalené death metalovou esenciou bolo zjavné už na predchádzajúcich albumoch. Avšak na tohtoročnom materiáli má kapela, či už inštrumentálne alebo aj vokálne nasmerované k väčšej agresii a nátlakovosti cez útočnejšie naladené gitary alebo zversky cediaci vokál.

NERVOSA

Viac ako tucet štipľavých hymien sledujú známy vzorec. Tým je ústredný refrén okolo ktorého sa hmýri krútňava gitár, oceľovo cvendžiacej basgitary či valivých bicích. Aj napriek vyššiemu počtu prítomných piesní, jednotlivé songy dokážu udržať pozornosť a album sa tak nekúskuje aj kvôli vyrovnanosti jednotlivých skladieb.

Dvojica úvodných skladieb „Horrordome“ a „Never Forget, Never Repeat“ platí za výstavnú skriňu celej nahrávky . Skladby oplývajú nepreberným množstvom trýzniacich riffov a obdobne skľúčene pôsobiacich nálad. Výživne ich dopĺňajú „groovy“ kolísavá „Enslave“, deathovo besniaca „Bleeding“ či „overkillovská“ „…And Justice For Whom?“. „Vultures“, „Kill the Silence“ a „No Mercy“ potvrdia nesmierny gitarový vklad a progres Priky Amaral (gitary) od minulej radovky cez jej zákerne sa zabodávajúce a pološialené sólové party.

„Conflict“ svojou neviazanosťou pripomenie crossoverové spolky. Aj na tejto doske tu máme portugalsky naspievaný kúsok „Cultura do Estupro“, v ktorom hosťoval João Gordo z RATOS DE PORÃO. Album uzatvára bonus „Selfish Battle“, jednoznačná pocta NWOBHM, s výrazným nádychom JUDAS PRIEST a MANOWAR refrénom. Pod poctivé heavy sólo sa ňom podpísal Michael Gilbert z FLOTSAM AND JETSAM.

„Downfall of Mankind“ sa svojou atmosférou a surovosťou vracia k nie celkom uhladenej prvotine, devízou je i parádny záhrobne, death metalovo nainfikovaný zvuk. Avšak jednoznačnou dominantou celého albumu je jeho konzistencia, jednoliatosť a hráčske nasadenie bez akéhokoľvek náznaku zľutovania či milosrdenstva s úbohou poslucháčskou obcou.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk