Štyria tasmánski diabli položili základy kapely ešte v roku 1999 a už o dva roky neskôr potvrdili svoje pravé nadšenie pre metalovú muziku debutovým albumom s názvom „The Isle of Disenchantment“. Upgrade prichádza už onedlho s názvom „The Scepter of the Ancients“ a kapela sa čoraz viac zviditeľňuje AJ za hranicami svojho vlastného kontinentu. Pred nahrávaním tretieho a v podstate prelomového počinu „Symbols Of Failure“ však odchádza spevák Matthew a prichádza krikľúň, ktorý počúva na meno Jason Peppiatt. Od tej doby až na malé výnimky (nedá mi nespomenúť občasné záskoky českého speváka Zdenka Šimečka z GODLESS TRUTH) drží kapela pekne pohromade až dodnes.

Novinka „The Inherited Repression“ bola skompletizovaná v domácom štúdiu gitaristu Joe Haleyho. Ten však mal prsty vo viacerých veciach, produkciu či mix nevynímajúc. Joe je však mužom na správnom mieste a vie čo robí. Doska si v tomto smere totiž počína na výbornú. Zvuk síce nie je bohvieaký hustý, nátlakový či azda trochu groove, ale naopak je priezračne čistý a bohatý na detaily. Na strane druhej treba uznať, že sa nie tak celkom podaril artwork, ktorý by sa skôr hodil k počítačovej hre než k death metalovej nahrávke. A to je tak trochu škoda, keďže kapela v minulosti disponovala veľmi zaujímavými prebalmi svojich štúdioviek.

Najdôležitejšia je však samotná muzika, to mi dá zapravdu asi každý. Ako som už spomínal, okrem „The Inherited Repression“ som totiž nepočul žiadny celý album PSYCROPTIC, iba tu a tam zopár fragmentov. Nemôžem preto porovnávať novinku s ničím z minulosti. Dobre či zle? Názor si už spravíte sami. Pravdou je, že aktuálny kotúč ponúka pomerne pestrú hudobnú náplň, ktorej absolútne dominuje pán gitarista Joe Haley. Gitara je totiž ukážková a Joe vyberá z pod klobúka jeden zaujímavý motív za druhým. Krkolomnými riffmi sa to len tak hemží, nechýba množstvo vyhrávok a podobne. Spolu výborným bicmenom Davidom Haleyom (mimochodom bratia) zvyšok kapely čiastočne pasuje do akejsi úlohy štatistov. Určite by nevadila pikantnejšia basgitara a trocha variabilnejší vokál. Spevák Jason Peppiatt sa vo väčšine skladieb štylizuje výhradne do polohy hardcorového krikľúňa, čo je síce netypické a do istej mieri originálne, ale growling jednoznačne chýba.

Aj napriek týmto maličkým výhradám je album veľmi počúvateľná záležitosť. Čas a hlavne ochota objavovať prinesú svoje ovocie a „pokladnička“ vypustí pár cenných mincí. Výborná je úvodná dvojica „Carriers of the Plague“ a „Forward to Submission“. Akustickou gitarou začínajú výpravnejšie a tak trochu premyslenejšie kompozície „Euphorinasia“ a „Deprivation“. K výrazným položkám by som takisto zaradil rýchlejšiu „The Throne Of Kings“.

Autor: Demonick

Hodnotenie autora: 7 / 10