EPICA už na minulom albume pritlačila na pílu, keď okrem gitár dostali veľký priestor aj rozsiahle orchestrálne plochy. Táto tendencia pretrváva aj na novinke, ktorá sa v oblasti zvuku a prejavu môže so svojim predchodcom smelo rovnať. Úvodné intro s veľavravným názvom „Karma“ soundtrackovo otvára celú dosku a monumentálne zbory recitujúce latinský text v úžasnej harmónii prechádzajú v údernú „Monopoly on Truth“. Tá vo svojej podstate charakterizuje všetko, čo sa bude diať ďalej. Okrem orchestrálnych plôch a rinčiacich gitár sa k slovu dostane okrem speváčky Simone Simons  aj gitarista Mark Jansen, ktorý svojim death vokálom tradične dotvára atmosféru vokálneho kontrastu ala kráska a zviera. Výborne sú zaranžované aj zborové spevy, ktoré si človek najlepšie užije v balade „Delirium“. Ten úvod, kde počuť každý jeden nádych je skrátka dokonalý.

V úvode som spomínal dlhú stopáž a nie náhodou. Tá je najväčším kameňom úrazu, pretože je jednoducho únavná. Skladbám sa nedá uprieť slušná miera progresie a pútavosti, no často mám pocit, že sa neviem dočkať konca. Bolo by to iné, keby mal celý album povedzme nejaký dej a materiál gradoval, či iným spôsobom držal konštantnú dávku pozornosti.

Každopádne, chvíľu trvá, kým sa vôbec album uleží v hlave aspoň ako tak. „Requiem for the Indifferent“ je pestrý a tradične pomerne pútavý materiál. No vo svojom jadre už neponúka nič zásadné, čím by sa výraznejšie identifikoval. Vo svojom žánri to však na udržanie sa na vrchole stačí. A myslím, že stačiť to bude aj fanúšikovskej majorite, ktorá pôjde určite s hodnotením vyššie ako ja.

Autor: Dodo

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

Názor redakcie:
Album „Requiem for the Indifferent“ má trochu slabší rozbeh. Symfonických prvkov je hneď od úvodu dostatok, no to miestami uberá tempu a hlavne vokál Simone sa mi zdá byť v prvej polovici albumu nevýrazný. „Requiem for the Indifferent“ však nie je nahrávka na jedno vypočutie, skladby z prvej polovice albumu sa dostanú pod kožu až po viacerých posluchoch. Zlom nastáva pri osem a pol minútovej skladbe „Requiem for the Indifferent“, kde je Simonin spev priam elektrizujúci. Druhá polovica albumu je rýchlejšia, viac priestoru dostáva aj Markov agresívnejší vokál. Novinka od EPICY je album, ktorý v ušiach musíte nechať dozrieť. Je jasné, že nejde o žiadne prvoplánové skladby, no keď sa vám to podarí, k tomuto albumu sa budete vracať stále dookola.

Autor: Fiju

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla