Kapela GHOST to paradoxne prežila a je pri sile ešte viac, ako kedykoľvek predtým. Za mikrofónom dnes stojí Cardinal Copia, stále však tá istá osoba ako Papa Emeritus I. II. III., teda Tobias Forge.

GHOST – Prequelle

Tieto bizarné udalosti, takmer skoro rozpad kapely nám nakoniec priniesli nové ovocie. Novú vlnu a nový vietor do plachiet týchto divadelných rockerov. Sám Tobias Forge prirovnal nový materiál ku kapale QUEEN. Ťažko je hodnotiť toto vyjadrenie z pohľadu jeho ega. Ega umelca, ktorý to predsa len zatiaľ ustál. Ich nový album som ustál aj ja a keď som minule videl cover od kapely METALLICA „Enter Sandman“, ktorý Cardinal Copia odspieval veľmi slušne spolu s kapelou CANDLEMASS, pritiahli si ma títo zvláštni švédski umelci v maskách tak trochu na svoju stranu.

Začnem hneď realisticky a tak trochu úprimne. GHOST sa mi pred tromi rokmi, keď som sa zoznamoval s ich tvorbou, zdal tak trochu preceňovaný ansábel. Nepíšem to nijako drzo, ani sarkasticky. Píšem to z pohľadu hudby ako takej. Každopádne po viacerých počutiach posledného opusu som tak trochu zmenil názor. „Prequelle“ je lepším albumom ako bol „Meliora“ z roku 2016.

Po intre „Ashes“ sa do nás GHOST pustili v mimoriadnej forme. Kapela má výhodu. Veľkú. Sú iní. Nielen svojou teatrálnou premenou. Nielen svojimi teatrálnymi menami, ale aj hudbou. Priamočiary rock, klávesy, priznané a jednoznačné gitary. Zborové refrény a pri troche fantázii aj pokus o rockovú operu. Súkromnou a osobnou halicunáciou by som ich možno tak trochu prirovnal k ABBE. Všetky tieto atribúty, predely a prirovnania zdobia album „Prequelle“.

GHOST

Pri druhom a treťom počutí nachádzam niečo, čo som nepočul pri prvom. Je to taká zvláštna melancholická nálada, ktorá sála z piesní. V skladbe „See the Light“ začne až popový klavír s krásnym spevom. Tento song považujem za najlepší na albume. Aj kvôli silnej melódii a rovnako tak celkovému náboju. „Miasma“ je prvá inštrumentálna skladba, ktorá mi tak trochu pripomína našu slovenskú kapelu FERMATA. Fakt, pripomenulo mi to ich album „Huascaran“. Na albume na nás čaká ešte jedna inštrumentálka nazvaná „Helvestesfonster“. Tieto dve skladby patria paradoxne medzi najdlhšie na albume. Celá nahrávka sa nesie v hopkajúcej a niekedy až tanečnej nálade. Demonštruje to pop rocková pieseň „Dance Macabre“.

Ak by som bol maliar, poviem, že tento album je farebný, taký plný. Dokonca pieseň „Pro Memoria“ dýcha až filmovou epizódou svojho života. Naozaj silná vec. Pre mňa druhý najlepší song na platni. Musím uznať, že GHOST ma presvedčili. Nemôžem písať o najlepšom rockovom albume roku, to nie. Ale kvalita kompozícií sa odoprieť kapele naozaj nedá.

Album prepláva v takom zvláštnom vedomí vlastného pokoja. Všetky inštrumenty do seba zapadajú a pri zažmúrených očiach môžeme hovoriť aj o malej rockovej opere. Album uzatvára prekrásna vec „Life Eternal“. Až zimomriavková balada, ktorú by mohol pokojne spievať aj taký Robbie Williams. Krásny song, krásny záver albumu.

GHOST dokázali, že nemajú len silné zákulisie a pódiovú šou. Dokázali ma dostať na svoju stranu, hoc im to trvalo naozaj niekoľko rokov. Každopádne, nič kvalitné sa nerodí ľahko. A vzťah mňa a GHOST? Asi tak nejako podobne.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“