No, čo by ste čakali od tejto partie? Hlavne, keď ste skupinu doteraz neregistrovali? Prog metal? Haha, veruže nie. Už neskoršie spojenie s členom DISTURBED bolo zrejmé, že progresívne to veľmi nebude. Je to „len“ zmeska moderného heavy metalu. Skutočne. Priamočiare pesničky bez typycky známych postupov tvorených v hlave skladateľa Portnoya poznaných z minulosti. Aj keď treba uznať, že kapela urobila to, čo skutočne chcela. Škatuľke prog metalu sa chceli vyhnúť, čo avizovali dlhodobo dopredu (čo im slúži ku cti). Sami vyhlásili, že to bude heavy metal alebo rock and roll.

Aj keď album znie presvedčivo a ucelene, tak mne osobne chýba v pesničkách niečo inovátorské, ktoré vytvára pocit vzrušenia. Pri skladbách na debute Omertá mám pocit, akoby som niektoré veci už predtým niekde počul. To mi však nebránilo, aby som si pokyvoval do rytmu. Takže, určitá pozitívna zvuková energia z albumu srší. Najpozitívnejšie na mňa pôsobí rôznorodá gitarová hra Mike Orlanda. Veľké množstvo techník, zvukov a efektov dalo ten správny punc jedinému spôsobu rozpoznania jednotlivých songov. Russellov spev je presne taký, ako ho poznáme z albumov SYMPHONY X, avšak na albume Omertá netlačí Russell toľko na pílu a častejšie využíva čistejší hlas. Pri gradácii skladieb v refrénoch je to však presný opak. A tak to má byť.

Prvá polovička albumu je priamočiarejšia, pre mňa to začalo byť viac zábavnejšie od songu Hit To Wall. Zaujímavým kúskom z jedenásť pesničkového albumu je vydarený cover od skupiny DURAN DURAN s hosťujúcou Lzzy Hale zo skupiny HALESTORM. Vždy som hovoril, že popové songy z 80. a 90. rokov sú najlepšími kandidátmi na metalové prerábky kvôli perfektným a chytľavým melódiám. Už obligátnu metalovú baladu nájdete pod názvom Angel Sky.

Aj keď som osobne čakal od tejto superskupiny niečo viac, nedočkal som sa. Cítiť však, že Omertá je veľmi solídny základ pre rast tejto skupiny. Uvidíme či budú ADRENALINE MOB pôsobiť aj naďalej a či sa medzi sebou nepobijú hudobnícke super silné egá. Všetko ukáže čas. So záujmom budem sledovať, čo nám prinesie budúcnosť týchto harcovníkov.

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

Najväčším esom v rukáve na debutovej doske Omertá mal byť pravdepodobne spevák Russell Allen, čo by hlas prog metalistov SYMPHONY X. Jeho charakteristický a natlakovaný hlas dodáva novinke punc výnimočnosti, no pomerne často mám v rámci prejavu pocit istej monotónnosti. Vokálom zdatne sekundujú hutné gitarové riffy, pod ktoré sa podpísala dvojica Mike Orlando a Rich Ward. Druhý menovaný už stihol z kapely odísť. Po hudobnej stránke sa tu extra nehrá na žiadne hudobné škatuľky. Od hard rockových záležitostí (All On The Line, Angel Sky) sa materiál dostáva a sústredí predovšetkým na zemitejšie heavy skladby (Indifferent, Hit The Wall, Believe Me), ktoré často nepostrádajú silný groove základ (Undaunted, Psychosane, Feelin Me). Pomerne príjemným spestrením je aj cover Come Undone – pôvodne od DURAN DURAN. Produkčne nie je albumu veľmi čo vyčítať, nahrávka sa nesie v basovejšie položenom zvuku, ktorý vyzdvihuje predovšetkým remeselnú stránku a dáva dôraz na všetky nástroje v rovnocennom pomere.

ADRENALINE MOB sú debutovo hlavne o demonštrácii sily. Remeselne sú samozrejme uveriteľní, to nie je žiadnym prekvapením. No zamrzí nedostatok invencie, ktorý je znásobený potenciálom, ktorý zo zostavy kapely už tak nejako automaticky vyplýva.

ADRENALINE MOB sú so svojim debutom ako pekný obal, ktorému chýba akčnejší obsah. V širšom zmysle celkom uspokojivé konštatovanie, no vnútorne to nie je extra motivácia, aby sa k tomu človek vracal častejšie.

Hodnotenie autora: 7 / 10