Hoc je „Eonian“ nepochybne zaujímavým kusiskom dobre napísanej, natočenej a luxusne zabalenej muziky, istej kontroverznosti sa nevyhneme ani tentokrát. Slávna formácia ju síce viac či menej vzbudzuje od svojho vzniku, takže ono to možno ani nikoho neprekvapí, ak sa aktuálny album stane jedným z najprepieranejších počinov tohto roka.

DIMMU BORGIR – Eonian

DIMMU BORGIR totiž už dávno neplatia za dravé blackové šelmy, kde sa šestica talentovaných a seberovných muzikantov pokúša v tradičných časových intervaloch prinášať ďalšiu porciu surového nárezu. O stave po odchode dvojice Vortex/Mustis niečo napovedala minulá doska „Abrahadabra“ a kotúčik „Eonian“ tento fakt len potvrdzuje. Z kapely sa pomaly stal ďalší naleštený projekt stajne Nuclear Blast a vymäknuté „bububu“ divadielko, ktoré sa chce zaľúbiť masovému publiku a fans THERION či NIGHTWISH.

Skromná zostava Shagrath, Silenoz, Galder sa spolu s nájomnými hudobníkmi (výplatné šeky a honoráre sa lepšie delia medzi trojicu hladných krkov…) opäť pokúša o populárnu fúziu metalu so symfonickými prvkami, takže hudobná náplň svojou ohromnou pompéznosťou a dramatickým poňatím neraz pripomína soundtrack k veľkofilmu. Azda sa chalanom prisilno zapáčil ten bombastický feeling z nedávneho žívaku „Forces of the Northern Night“?

DIMMU BORGIR

Všetkého ale veľa škodí, aspoň sa to hovorí… Všadeprítomné orchestrácie a najmä chorály sú totiž občas na nevydržanie a hojne dávkované „áááá“/„óóóó“ často budí zo sna. Podiel zborov v početných refrénoch je tak majoritný, že inak stále spoľahlivý spevák Shagrath zostáva neraz v úlohe štatistu a zbytočne bokom. Celkovo má novinka skutočne bližšie k poslednej štúdiovke „Endless Forms Most Beautiful“ od NIGHTWISH, než k svojím black metalovým koreňom, čo jeden smiešny pentagram v klipovke „Interdimensional Summit“ a občasný blastbeat bicmena Daraya (ex-VADER) asi nespravia.

Je zhola evidentné, že trio investovalo do produkcie nemalé prostriedky, či už sa bavíme o financiách, čase strávenom pri komponovaní a v štúdiu. Skvelý zvuk, výborné inštrumentálne výkony (potešili najmä hravé klávesy ala BURZUM) a rozumná hracia stopáž sú samozrejmosťou, horšie je to však so samotnými nápadmi. Kvalita jednotlivých skladieb je totiž často značne kolísavá a viac než celé skladby bavia jednotlivé motívy, tu a tam rozosiate po celkovej ploche. Citeľne chýba silná hitovka.

Suma sumárum je tak nakoniec na samotnom poslucháčovi, či pristúpi na momentálnu hru pomaľovaných Nórov, a aj napriek všetkému napísanému, si ochotne vyberie to najchutnejšie z celého, značne pocukrovaného koláča. S prihliadnutím na obrovské osemročné čakanie je však novinka sklamaním…

Hodnotenie autora: 5,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.