BRATISLAVA. Na svojom európskom turné boli, ako sa počas večera ukázalo, sprevádzaní nemenej zaujímavou, hoci kúsok neznámou thrash metalovou dvojkou TRALLERY a ERUPTION. Na slovenskej zastávke štvoricu dopĺňali domáci grinderi ATTACK OF RAGE.

Stojac ešte stále pred privretou mrežou klubu a na prstoch rátajúc počet príchodiacich som sa nevyhol miernemu sklamaniu. Najmä kvôli očakávanej hudobnej náloži som predpokladal väčšiu podporu v množstve prizerajúcich sa. Je síce pravdou, že podobných a možno i lepších akcií je habadej a človek by musel žiť a pracovať len pre to jedno. Každopádne, hrať sa musí a miernym popohnaním „Pome hrať“ od Hoyasa (bubeník ATTACK OF RAGE) sa nakopol večer, ktorý dal zabrať makoviciam a krčným stavcom desiatkam divákom.

ATTACK OF RAGE

Viac ako pätnásť ročné pôsobenie na scéne, tri radové album, ale aj pár personálnych obmien. Aj to je veľmi stručná vizitka Bánovčanov ATTACK OF RAGE. Netreba opomenúť ani hudobnú úprimnosť, poctivosť a grindovú výbušnosť, s ktorou na nás vyleteli ako lačné zvery a súčasne prekvapili i pána osvetľovača. Po intre z minuloročného albumu „Dogma“ (recenzia TU) sa pokračovalo prevažne piesňami z dosky „Sväté zlo“, odzneli „Kolotoč klamstiev“, „Dignitas“ a „Krutá hra osudu“.

Na prešpekulované príhovory nebol čas, z prvotiny došlo na pieseň „Deštrukcia“ a nezabudlo sa ani na splitko, ktoré chalani nahrali s českými CONTRASTIC, počuli sme tak „Krivé zrkadlá“ a „Sebaklam“. Vystúpenie odpálilo tento večer valivou energiou, živelnosťou s nekompromisným zvukom s parádnym nasadením a litrami potu.

ERUPTION

Nasledujúci Slovinci ERUPTION taktiež nepatria medzi nejakých nováčikov. Trojica štúdiových zásekov to nielen potvrdzuje, ale aj poukazuje na akýsi posun od výrazne tradičného thrash metalu viac k US power metalu. Ten podtrhuje i osobitý vokál so silnými refrénmi, ostrými riffmi a hutnou, priam až ponurou atmosférou, podobný Američanom METAL CHURCH. Kapela naživo pôsobí o čosi presvedčivejšie a dravšie ako z nahrávok.

Zápalom však v ten večer stále akosi zaostávali za Slovákmi a pôsobili inštrumentálne sústredenejší, okrem basovej gitaristky Niky Krmelj. Tá tyranizovala struny svojho nástroja s riadnym entuziazmom. Hralo sa poväčšine stále z čerstvej novinky „Cloaks of Oblivion“ z minulého roka a dostalo sa nám skladieb „Sanity Ascend“, „Drones“, náladovej i komplexnej „Reborn Into Demise“ a „Seven Archons“. Na Slovincov bolo zvedavých aj o čosi menší počet divákov a to sa nezmenilo ani pri ďalšej kapele.

TRALLERY

Trojica TRALLERY z Malorky na nás doslova vrhla nálož mäsitých, surovejších riffov, omnoho hrdelnejšieho vokálu príbuzného k tomu od Chucka Billyho (TESTAMENT) a vyspelejších, premyslenejších gitarových sól s pestrejšou stavbou skladieb, do ktorých sa dostávali deathové a metalcorové prvky. Príkladom sú aj breakdowny v „Evil Pride“.

Polhodinu odštartovala titulná skladba z posledného dlhohrajúceho albumu „Spiritless“ s takmer post-rockovo kľukatým sólom. Z neho odzneli i „Unknown Confusion“ a „Scavener Crown“. Výpočet skladieb dopĺňa groovy sypačka „White Shadow“, pod názvom ktorej kapela istý čas vystupovala.

SKELETAL REMAINS

Na tento zdrvujúci a neľútostný thrash metalový nálet prišla odpoveď oveľa smrtiacejšia. Z doterajšej tvorby Američanov SKELETAL REMAINS je evidentné, kde sa nachádza žriedlo ich inšpirácie. Sú ňou floridské svorky DEATH, OBITUARY, ale aj PESTILENCE vtedy ešte s Martinom van Drunenon, ku ktorému vokálne ladí aj hlas ich vokalistu Chrisa Monroya. Chalani sú veselou kopou a dokazovali to počas každej prestávky medzi jednotlivými skladbami, hoci sem-tam to narúšalo ucelenosť vystúpenia. Tú ale naprávala koncentrovanosť akou súkali jednotlivé smrtiace salvy s optimálne vyváženým zvukom, ktorý dal vyniknúť každému plazivému, ťahavému riffu, kvílivému a depresívnemu sólu, zádumčivým aj drásajúcim gitarám.

Čerstvá albumová novinka, ktorá vyšla len nedávno – „Devouring Mortality“ (recenzia TU), vyplnila prevažne celú hraciu dobu aj s „Torture Labyrinth“, Grotesque Creation“, „Seismic Abyss“. Štúdiovo ide o nie jednoduchú a prístupnú nahrávku kvôli nepopierateľnej technickej košatosti, bohatosti a spletitosti inštrumentálnych pasáži. Naživo však pohlcuje brutalitou, beštiálnosťou umocnenou chirurgicky presnou hrou. V ten večer sa kapele dostalo najväčšej diváckej podpory, stále len chudobná štyridsiatka hláv, kedy okrem iných zazneli i „Beyond Cremation“ a záverečná „Traumatic Existence“.

ANGELUS APATRIDA

Španielom ANGELUS APATRIDA patril najdlhší hrací čas úplne zaslúžene. Šesť radových albumov, ten posledne vydaný len pred pár týždňami vyplnil hodinku, počas ktorej sa klubom niesli mrštné tempá, nevyspytateľné riffy, pichľavé sóla a vokál ostrý ako žiletka. Thrash metal, ktorý inšpiráciu čerpá od legiend žánru TESTAMENT alebo DEATH ANGEL, neabsentoval na spontánnosť a nespútanosť. Tú podčiarkoval výber skladieb, ktorý striedal jedovaté piesne „Vomitive“, „End Man“, „You are Next“ a „Give ‚Em War“ s novými kúskami z aktuálneho albumu „Cabaret de la Guillotine“. Práve nové skladby potvrdili, že borci nie sú len zručnými remeselníkmi, ktorí vedia nasekať za kýbeľ primitívnych riffov, ale dokážu sa pohrať s náladou i štruktúrou piesní. Dosvedčili to vzorkou „Sharpen the Guillotine“, The Hum“ a „Downfall of the Nation“.

Šlapalo sa na plný plyn, bez výraznejšieho zakopnutia. Rýchlosť, akou nám boli súkané skladby nepoľavovala aj napriek tomu, že bubeník Victor Valera musel deň predtým kvôli bolestiam navštíviť nemocnicu. Charizma Guillerma Izquierda (vokál a gitary) je nepopierateľná a spolu so zvyškom partie, ktorá sa doteraz nemenila od prvého záseku, nás previedli vysoko nákazlivým a neúprosne zahratým materiálom, v závere s kúsok prepáleným zvukom a chýbajúcimi divákmi.

PLUSY:
Živelné a zdrvujúce nasadenie ANGELUS APATRIDA a SKELETAL REMAINS, bohatý merchandise

MÍNUSY:
Slabá účasť divákov

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk