Jeho húževnatá, variabilná hra s energickým a nespútaným prejavom, ktorú predvádzal v kapelách DREAM EVIL, MYSTIC PROPHECY, NIGHTRAGE a v už spomenutých FIREWIND, ktorým ostal verný dodnes, na seba upriamila pozornosť samotného Ozzyho Osbourna. Punc bývalého gitaristu pána temnôt nemá dnes hocikto a čo i len krátky pobyt v jeho radách (album „Scream“ z 2010) otvára nespočetné množstvo príležitostí, vytvára možnosti realizovať vlastné zámery vo väčšom rozsahu.

GUS G. – Fearless

Tými nepopierateľne bola aj dvojica albumov „I am the Fire“ a „Brand New Revolution“, v ktorých sa uberal omnoho výraznejším rockovým smerom, kombinujúci neskrotné hard ‘n’ heavy elementy, rádiovú uhladenosť, groovy rytmy, vzletné melódie a predovšetkým pôsobivo príťažlivú, umne a ladne vystavanú gitarovú ekvilibristiku, doplnenú celou plejádou rôznorodých hosťujúcich vokalistov a inštrumentalistov. Hoci sa druhým menovaným kúskom nedotiahol na ten predchádzajúci, stále si zachoval chytľavosť prvotiny. Ponúkol o niečo viac priemernejších nápadov a v konečnom dôsledku aj o kus kvalitatívne nevyrovnanejší materiál.

Sledujúc výpočet hostí, novinka pôsobí komornejším, prípadne skromnejším dojmom. Je evidentné, že Gusova spolupráca s Dennisom Wardom na poslednom albume FIREWIND dopadla nad očakávania aj vzhľadom na to, že tento neuveriteľne vyťažený hudobník (PINK CREAM 69, UNISONIC) a producent sa na novinke zhostil vokálov, basovej gitary, dokonca skladateľsky sa spolupodieľal na väčšine skladieb. Dvojicu muzikantov dopĺňa Will Hunt, bubeník EVANESCENCE.

GUS G.

Aj vďaka tomuto sa album neuberá smerom dramaturgickej rôznorodosti ako nahrávka „I am the Fire“. Práve naopak, skladby kompozične i výrazovo držia po kope. Materiál akosi ignoruje vzletnejšie, vzdušnejšie kompozície, ide viac na dreň a núka moderne znejúce rockové kúsky, riadne oťažené heavy elementmi. Tejto súdržnosti napomáha i ťaživejšia, robustnejšia a razantnejšia gitarová hra vyplňujúca našliapnutý a nadupaný zvuk so sýtou basgitarou a s neočakávane suverénnym hard rockovo znejúcim Wardovým vokálom majúcim AOR sfarbenie.

Albumu dominujú zemitejšie, precíznejšie a dôraznejšie riffy, osobitejší výraz gitarových sól s častokrát ťaživým či naliehavým výrazom, ktorých sa nám neúrekom dostáva hneď v prvej trojici skladieb. Chvíľkami neúprosná, chvíľkami náladová „Letting Go“, ktorej by pasoval i Ozzyho vokál. Uhrančivý groovy kúsok „Mr. Manson“ s plazivým refrénom a „Don’t Tread on Me“ s bohatou riffovou výbavou a gitarovou erupciou v závere.

Po technicky vypiplanej a bohato vrstvenej progresívnejšie ladenej inštrumentálnej titulnej skladbe sa celistvosť konceptu na chvíľu pretrhne nie príliš presladenou, ladnou „pretty-maidenovskou“ baladou „Nothing to Say“ a „coverom“ „Money for Nothing“ (pôvodne DIRE STRAITS). Na kvalitný úvod albumu nadviaže hravá „Changes“, ďalší inštrumentálny kúsok „Thrill of the Chase“, teraz však s omnoho väčším melodickým a power metalovým záberom a vyšperkovanými zvíjajúcimi sa gitarami.

Groovy riffy so šlapavým frázovaním s vyvrcholením v štádiovom refréne v piesni „Big City“ a záverečná „Last of My Kind“ s ponuro tklivou náladovosťou a bohato zdobenou Gusovou hrou uzatvárajú vydarený rockový album s výraznejšie sa presadzujúcim gitarovým „drajvom“, kompaktnejšou dramaturgiou skladieb, stále lahodiacou melodikou, omnoho vzrušujúcejšími a intenzívnejšími sólami, ktorému absolútne nechýba rádiová ulízanosť.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk