Stará death metalová škola musela členom tejto kapely poriadne učarovať, pretože keď bol tento žáner vo svojom najväčšom hnilobnom procese, tak borci ešte ani neboli na svete, prípadne mali veľmi málo rokov.

SKELETAL REMAINS – Devouring Mortality

Fascinácia old school death metalom pokračuje aj na ich aktuálnom počine „Devouring Mortality“, pričom v ich doterajšej tvorbe ide o počin s najdlhšou stopážou, čítajúcou takmer 45 minút. Novinka disponuje poctivým death metalom s prepracovanou štruktúrou, pretože sa neustále niečo deje a slovo variabilita nie je kapele vôbec cudzie.

SKELETAL REMAINS nechcú na novinke len útočiť. Ide o mix stredného tempa spolu so svižnými momentmi a klepačkovými pasážami v hutne znejúcom zvuku. Keďže sme svedkami častých zmien a odbočiek, do nového materiálu sa nepreniká úplne jednoducho a do pamäte sa okamžite nezaryje, ale na druhú stranu treba podotknúť, že zaujme hneď pri prvom vypočutí. Čo je len a len dobre, budete mať chuť si ho pustiť opäť a opäť, pretože vás chytí, no pocit istého neprebádania bude vo vás ostávať ešte dosť dlho.

SKELETAL REMAINS

Kapela ponúka kvalitné a mohutne znejúce riffovačky spolu s pestrou a aktívnou hrou bubeníka. Slovom aktívna mám na mysli, že nešetrí údermi navyše a ani vyšperkovaním svojej hry pomocou činelov. Spevák Chris Monroy znie počas na celom albume úplne ako Martin van Drunen (hneď vám príde na rozum kapela PESTILENCE v období rokov 1986 až 1990). Monroy je tejto polohe verný od začiatku až do konca, svojimi hlasivkami tlačí na pílu poriadne. Nový album predostrie aj dostatočné množstvo sólových vyhrávok, zvukovo zabalené do šatu old chool. Táto kapela mne osobne najviac pripomína legendy DEATH.

Možno bude niekto brať ako negatívum fakt, že týmto vystavaním piesní kapela narúša tempo nahrávky. Môže sa dostaviť pocit, že stále čakáte kedy sa tempo rozbehne a dostane poriadne grády, ale tu už zrazu príde koniec albumu. Kapela sa pripomenie niekoľkokrát v zbesilých momentoch a veru, keď prepnú na vyšší rýchlostný stupeň, tak to stojí za to. A to nemusí ísť vyslovene iba o náklepy, avšak do úplne nespútanej divočiny to nevyústi nikdy, pretože SKELETAL REMAINS sa v tomto prípade vyhýbajú v príliš dlhom rozvíjaní jedného motívu.

Naopak, ponúkajú niekoľko vrstiev daných skladieb a v hudobných postupoch sa snažia byť čo najrozmanitejší. Sám by som si vedel predstaviť tento album urobený pútavejším spôsobom, ale páči sa mi, že takto máme možnosť sa do hudby viac ponoriť. Je čo prebádať a nahrávka sa len tak rýchlo neopočúva. Za najlepšie skladby môžeme označiť najpriamočiarejšiu a zároveň klipovku „Seismic Abyss“, disponujúcou prísnym vokálnym diktátom spolu s „Parasitic Horrors“, „Mortal Decimation“, alebo záverečnú „Internal Detestation“.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk