Ten pravý zážitok však nastane, keď sa rozozvučia prvé tóny úvodnej Autre Temps. Nežný nástup gitary pomaly graduje a pri privretí očí mám zrazu pocit úplného bezhmotna. Akoby nič hmotné zrazu neexistovalo, existuje už  len to éterické, astrálne, duša, duch… Hudba sa jemne vinie ako dotyky morských vĺn pri prechádzke na pobreží, hladká sluchovody ako hodvábny satén na pokožke… Spev je nenápadný, no zároveň pútavý, nedovolí vypnúť ani prestať počúvať. A k tomu tá francúzština… Zaplaví vás silná melanchólia, no nie smútok, ani radosť, jednoducho len vypnete a nevnímate žiadny pocit okrem hudby. Výrazná, no zároveň  jednoduchá a dokonale spracovaná skladba. Napriek tomu, že má takmer 6 minút, nie je v nej ani sekunda zbytočná. V dvojke Lá oú Naissent les Couleurs Nouvelles precitnete hneď v úvode. Silné, no zároveň nenásilné riffy, čistý spev, v pozadí krásne zvonenie gitarových strún a ešte niečo. Blackový škrek ako z učebnice. Spozorujete ho však až po chvíli, v prvom momente znie ako ďalší hudobný nástroj, následne však zaujme pozíciu lídra. Inštrumentálna časť však opäť prevezme žezlo a nechá vás unášať až k ďalšiemu zvratu. Pripomína mi to letnú búrku. Najprv hrmenie, ktoré z ničoho nič utíchne, zrazu začujete padať prvé kvapky dažďa, ktoré prejdú do mohutného lejaku. Voda steká nadol a vytvárajú sa malé potôčiky. Nemáte však pocit žiadnej pohromy, naopak, cítite úľavu a nový život, ktorý po horúčave so sebou prináša vlaha.

Titulná trojka je ako ticho po daždi, keď všetko opäť prebúdza, zachváti vás pocit melancholickej radosti, zrazu ten život cítite veľmi intenzívne, ste jeho súčasťou. Štvrtá Nous Sommes l Émeraude znie ako volanie v tme. Hlas znie intenzívne a naliehavo, no napriek tomu, že ho nepoznáte, necháte sa ním viesť. Bez strachu, s plnou dôverou, kráčate v tme a nevnímate nič iné. Podobne znie aj nasledujúca Beings of Light, tu však dominuje jemný ženský vokál v kontraste s pritvrdenou  hudbou, valiacou sa v rýchlom, stále však nie unáhlenom tempe. Hoci slovo vokál je v tejto skladbe skôr nadhodnotené, nejde o klasický spev, len o jemný hlas, ktorý nepotrebuje žiadne slová. Ako bájna siréna vábiaca námorníkov. Šestka Faises De Mondes je tvrdšia, blackmetalový rev je tu zastúpený intenzívnejšie. Meniace sa nálady od tvrdých riffov po jemné vybrnkávanie znie ako „mladá“ noc. Mesiac svieti v splne, ožaruje rýchlo letiace oblaky, ktoré vďaka jeho svitu nadobudli strieborný nádych. Meniace sa pocity strachu v tme pri krátkodobo zatiahnutej oblohe s prívetivo tajomnou krajinou vo svite mesiaca, ktorá ale znie úplne inak, ako cez deň. Počuť zavýjať vlkov v diaľke, tiecť vodu v potoku, šušťanie stromov, hukot sovy. Noc vrcholí a mesiac pomaly zachádza za horizont. Zrazu sa vás zmocní znepokojenie, čo sa stane, keď úplne zapadne.

V kratučkej inštrumentálnej Havens to zrazu máte možnosť pocítiť. Ticho, takmer úplné ticho. Kde tu kvapnutie vody, prasknutie konára. Nič, len antracitová čierna farba a vďaka tmavomodrej oblohe na východe v srdci pocit nádeje, že toto dlho trvať nebude. Nebude. Posledná ôsma Summers Glory prináša so sebou prvé záblesky svetla. Áno, slnko ako symbol nového začiatku prináša so sebou životodarnú silu a vše objímajúcu radosť. Album ukončuje už známy jemný ženský vokál, pri ktorom si budete minimálne kývať nohami, ak nie pospevovať. V tomto závere je toľko pozitívnych emócií a šťastia, že aj napriek dĺžke cez 8 minút sa toho všetkého nestihnete úplne nabažiť. Niečo podobné ALCEST urobili aj na predošlom dlhotrvajúcom počine – melancholický pocit sa tiahol celým albumom, no posledná skladba odrazu zahnala všetky chmáry, privodila opäť nádej a radosť, že nakoniec pôsobila ako droga. Len rýchlo pustiť znova a opäť si to celé vychutnať. Dá sa preto očakávať, že táto schéma sa stala akýmsi štandardom, ktorý môžeme očakávať aj do budúcna.

Je ťažké objektívne hodnotiť dielo, ktoré vo vás dokáže na pôde 50. minút vydolovať toľko pocitov. Preto som volila skôr cestu emócií, ktoré táto hudba vyvoláva, lebo opísať niečo takéto len formou strohých komentárov hudobných postupov by bolo zúfalé ochudobnenie.

Autor: Miura

Hodnotenie autora: 9,5 / 10