Hneď v úvode musím poznamenať, že košický T-Club na mňa spravil v úvodných chvíľach naozaj veľmi dobrý dojem. Je to rozsiahly a moderný klub využívaný síce najmä na diskotéky, ale to sa spočiatku ako problém nejavilo. Neskôr však áno, pretože za „normálnych“ okolností diskotékový parket sa premenil na koncertnú sálu, v ktorej bol naozaj otrasný zvuk. Problém nebol vo zvukárovi, ale v akustike tejto miestnosti, pretože tá je určená na iné účely. Zvukár mal teda dosť práce, no v konečnom dôsledku to aj tak nepomohlo. Bola to veľká škoda. Možno by stačilo, keby majiteľ klubu zavesil na steny aspoň závesy, snáď nabudúce, ak sa bude v tomto klube robiť ešte nejaká metalová akcia.

Ako prvá vystúpila na pódium popradská formácia SANDBRIDGE na čele s Martinou Svitanovou. Vzrastom malé žieňa, však dokáže zo svojich hlasiviek vydať zaujímavý growling, ktorý sa hŕstke divákov páčil. SANDBRIDGE hrajú melodický death metal nie nepodobný ARCH ENEMY, avšak Martina dokáže okrem growlingu spievať aj čisto, miestami až operne a v tomto sa títo Popradčania líšia od úspešnejších kolegov. Aj napriek stagnácii publika bolo ich vystúpenie energické, Martina sa snažila komunikovať s publikom, ktoré to, asi až na dve výnimky, ignorovalo. Mne osobne sa ich vystúpenie páčilo a spoločne so sympatickou Martinou, ktorej to v ten večer naozaj viac ako slušne spievalo (z growlingu dokázala prejsť na čistý vokál bez akýchkoľvek problémov a to sa neodrazilo ani na jeho kvalite) sa v dobrom svetle preukázal aj gitarista stojaci po Martininej pravici (prepáčte, ale túto kapelu po mene nepoznám). Práve títo dvaja členovia môžu časom kapelu posunúť určite ďalej.

Druhí prišli na rad power metaloví RAVENCLAW. Keďže sú šiesti, tak mali problém sa pomestiť na pódium, pod ktorým už bol väčší počet fanúšikov. RAVENCLAW naliali do publika kvalitnú porciu power metalu, v ktorom prím hrajú klávesy. Niet sa čomu čo čudovať, kapela pôsobí na scéne už 10 rokov. Spevák Matej Valiska je dobre hlasovo vybavený, čo predviedol aj v druhom semifinálovom kole. Ako to býva zvykom pri melody kapelách, tak najmä Matej prispôsobil svoj vzhľad hudbe. Zrejme nie každému to je po vôli, ale k takýmto kapelám podobný imidž jednoducho patrí. Mužské oko potešil pohľad na basáčku Antóniu Valiskovú. Okrem jej výzoru však určite zaujala prítomných aj jej hra a navyše na pódiu sa Antónia cíti ako doma, čo bolo cítiť s každým jej pohybom, pohľadom a gestom. RAVENCLAW nakoniec o chlp nepostúpili, pretože v záverečnom hodnotení získali rovnaký počet ako FROWN, ale v hlasovom rozstrele poroty medzi týmito dvoma skupinami získali o jeden hlas menej ako Prešovčania a tak nepostúpili do finále.

Po RAVENCLAW sa na pódiu objavila, ďalšia domáca, tento krát death/blacková skupina INFER. Kapela mala aj početnú podporu v publiku. Ak som v úvode reportáže spomínal zvuk, tak sa k nemu musím vrátiť, pretože práve „Inferáci“ ho mali spoločne so SANDBRIDGE a INVASION OF MADNESS azda najhorší. Ako som už písal, nedával by som to za vinu ani zvukárovi, ani kapelám. Tvrdá a agresívna hudba tejto kapely sa tak zliala dokopy, odrážala sa od stien, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo ako jedna veľká zvuková a nezrozumiteľná guľa a bolo ťažké rozoznať niektoré prvky. Bola to škoda, avšak výkon kapely to vôbec neovplyvnilo. Frontman Peter je mužom na svojom mieste, svoj agresívny prejav zvýraznil ešte gestami. Nie nadarmo je INFER jednou z najlepších slovenských kapiel vo svojom žánri. Svoj hrací čas využili naplno a spokojní boli aj fanúšikovia pod pódiom.

Na radu prišla ďalšia domáca kapela, tento krát thrashová INVASION OF MADNESS, ktorá dostala od porotcov najmenej bodov. Chalani hrali poctivý old schoolový thrash 80. rokov so slovenskými textami, no bolo z ich vystúpenia cítiť ešte dosť amaterizmu a neistoty. Týmito slovami jednoznačne nechcem potopiť kapelu, pretože po inštrumentálnej úrovni sú na dobrej úrovni. Spevák a gitarista Ladis svoje vystúpenie prežíval a vložil do neho všetko čo mohol, komunikoval s fanúšikmi, no jedným dychom dodám, že ešte bolo aj z jeho prejavu cítiť určitú neistotu. V dobrom svetle sa ukázal aj basgitarista Pitter. Mňa ich vystúpenie nepresvedčilo, prišlo mi to všetko silené, aj keď je pravdou, že kapela tomu čo hrá, tak aj verí. INVASION OF MADNESS mali v Košiciach najväčšiu divácku podporu a tak ich posledné miesto bolo sklamaním nielen pre nich, ale aj pre kapelu samotnú. Keď popracujú na svojom koncertnom prejave, môžu zabojovať o postup nabudúci rok.

Predposlednou kapelou večera boli prešovskí gotici FROWN, ktorých postup do finále vyčítalo porote viacero fanúšikov na najznámejšej sociálnej sieti. Aj preto sa FROWN snažili predviesť čo najlepšiu šou. Mimochodom zvuk mali FROWN spoločne s triom MÄSO v rámci možností najlepší, aj keď stále to nebolo ono. O tom, že sú FROWN ovplyvnení legendárnymi TYPE O NEGATIVE niet pochýb, koniec koncov ani sami sa tým netaja. Vokalista a basák Marián Dráč má svoj hlas podobne zafarbený ako Peter Steele. V Košiciach sa Marián predviedol s noblesou, ktorú dotváral popíjaním červeného vína medzi skladbami. Okrem frontmana Mariána zaujala aj klávesáčka Zuzana Bérešová a gitarista Ján Kolesár, ktorý sa predviedol v tom najlepšom svetle. Mimochodom, FROWN odohrali úplne najkratšie vystúpenie spomedzi všetkých kapiel. Osobne som mal z ich vystúpenia dosť rozpačité dojmy, pretože muzikanti sú to nesporne kvalitní, ich skladby a tvorba sa mi páčia, ale ich vystúpenie na pódiu ma až tak nezobralo. Naopak fanúšikovia boli z ich vystúpením spokojní a kapela sa dočkala aj kričania „ešte, ešte“, dodám, že neboli jediní, pri ktorých si publikum žiadalo ešte viac muziky.

Záverečnou kapelou večera bolo zvolenské trio MÄSO, ktoré je na scéne už dvadsať rokov. Už do semifinále postúpila táto skupina s najväčším počtom bodov od porotcov a takisto najväčší počet bodov získali aj v košickom T-Klube. Treba dodať, že úplne zaslúžene. Kapela predviedla v ten večer najprofesionálnejší výkon zo všetkých kapiel a navyše ich hudba obsahuje okrem obrovskej dávky energie aj zaujímavé gitarové sóla a prechody.  Okrem toho všetkého šliapali „Mäsiari“ do plných. Luboshovi sa dal uveriť každý jeden pohyb a slovo. Manďov agresívnejší vokál vyšperkoval každú skladbu a Mayo za bicími je proste mašina. MÄSO poskladalo koncert výlučne zo skladieb z aktuálneho albumu Súkromný život bohov. Ak sa nemýlim odznelo ich päť. Ich koncertu by svedčalo určite viac fanúšikov a vo všeobecnosti búrlivejší dav, škoda.

Po súťažných kapelách sa porota odobrala hlasovať a ako sme už informovali, dve postupujúce kapely boli jasné, MÄSO a INFER. Rovnaký počet bodov získali od piatich porotcov FROWN a RAVENCLAW. Každý z porotcov potom hlasoval za jednu z týchto dvoch kapiel a pomerom 3 ku 2 hlasov poslala porota do finále FROWN. Hosťom košického večera boli švédski melodic black/deatheri NETHERBIRD, ktorí majú na svojom konte dva štúdiové albumy a na druhom semifinálovom kole v Košiciach sa predviedli v rámci ich turné Carpathia Tour. Priznám sa, že ich z ich vystúpenia som videl azda iba jednu skladbu, takže ich veľmi hodnotiť nechcem, rozhodne však kapela zaujala warpaintom a oblečením, nie nepodobným BEHEMOTHU.

Oproti prvému kolu, kedy sa v Bratislave vychytávali a dolaďovali za pochodu organizačné záležitosti, to v Košiciach prebehlo po tejto stránke k úplnej spokojnosti. Pekný klub, príjemná atmosféra okorenená vystúpeniami všetkých zúčastnených kapiel a aj my ako porota sme mali vyčlenený stôl. Opäť ako aj v Bratislave chýbalo viacej fanúšikov, ak ma informácie neklamú, bolo niečo viac ako 70 platiacich divákov a to je na takúto prestížnu súťaž naozaj málo. Z Košíc teda postúpili MÄSO , INFER a FROWN, medzi nepostupujúcimi ostali RAVENCLAW, SANDBRIDGE a INVASION OF MADNESS. Neostáva nám nič iné iba sa tešiť na finále, ktoré prebehne 21. apríla v banskobystrickom Tirish Pube, na ktorom už pôjde do tuhého. Do Nemecka totiž môže ísť iba jedna kapela a porota to veruže ľahké mať nebude. Pre úplnosť dodám, že vo finále sa predstavia kapely HATE CONTROL, LUNATIC GODS, RUST2DUST, FROWN, INFER a MÄSO.

PLUSY:
Pekný a priestranný klub, vystúpenia všetkých kapiel
MÍNUSY:
Zlý zvuk, opäť a zas málo fanúšikov

Autor: Stillborn

Foto: Andy Duc