Fanúšikovia PRIMORDIAL si mohli čakanie na novinku skrátiť živou nahrávkou „Gods to the Godless“. A či sa oplatilo čakať, alebo si iba krátiť čas? Poďme pekne po poriadku. Spomínaný živák je „zimomriavkovou“ live nahrávkou. Naozaj mi nedá nepristaviť sa aspoň jednou vetou pri spomínanom živom CD. Od prvého tónu až po posledný zo seba Íri vyžmýkali absolútne maximum. Táto kapela ma vždy brala hlavne preto, lebo je uveriteľná. Za všetkým čo spraví, čo nahrá si maximálne stojí s obrovskou hrdosťou. „We are PRIMORDIAL and we are from Republic of Ireland…“

PRIMORDIAL – Exile Amongst the Ruins

Novinka prekvapí hneď úvodne dlhou skladbou, ktorá má až deväť minút. Jej epickosť, je však podfarbená dokonalými vibráciami. Či už je to pri zmene tempa, alebo speve, ktorý ja na PRIMORDIAL priam zbožňujem. Mne by ako otváracia skladba albumu viac pristala druhá pieseň „To Hell or the Hangman“, i keď nemám čo vytknúť titulnému songu. Proste druhá pieseň má svojim nástupom, emóciou, takým zdravým nábojom šialenstva úplne dostala. PRIMORDIAL ma už pri tejto piesni naklonili na svoju stranu úplne.

Ani sám neviem, čo som po výbornom záreze „Where Greater Men Have Fallen“z roku 2014 očakával. Každopádne, bol som v napätí, čo nám títo Íri ponúknu. Som šťastný za ich epickosť, ba až poetického ducha, ktorý sa nesie ich skladbami. Jednoducho ja im to všetko verím.

„Where lie the Gods“ začína akoby pochodom. Takým zvláštnym chorálom, pri ktorom sa vám ježia chlpy na tele. Jednoducho a v skratke piesne PRIMORDIAL vás nechávajú čakať. Nechávajú plynúť sekundy, aby na vás mohli vybaliť celý svoj batalión nádhernej porcie metalu. Hudby, ktorá je v ich podaní jednoznačne až mystická a v mnohých prípadoch duchovná.

Piesne často pôsobia, až ako také hymny alebo modlitby. Moja súkromná a odvážna vízia by sa mohla naplniť. Sú to poslovia vlastnej identity a uveriteľnosti. Piesne sú relatívne dlhé. Ale je to veľmi ľahko uchopiteľná a stráviteľná mágia, byť v ich prítomnosti a nasávať energiu, čo sa leje zo zvukov ich nástrojov. Určite nie som ďaleko, keď hovorím o mystickej výprave ich zvuku.

PRIMORDIAL

Mám veľkú slabosť na vokál A.A. Nemtheangu. Nechávam sa ním priam unášať do neprebádaných vôd. Album je nutné počúvať na slúchadlách so zavretými očami. Nie je to opus, ktorý si môžete dať vo fitku. Teda, prečo nie. Len si myslím, že dokonalá katarzia a splynutie s albumom „Exile Amongst the Ruins“ môže prísť iba v pokoji a sústredení.

Album má 65 minút. A nie je mu naozaj čo vytknúť. Ak by som povedal, že je to najlepší album v ich kariére, nebol by som ďaleko od pravdy. Ja si za týmto tvrdením aj stojím. Niekedy to býva tak, že keď sa človek na niečo veľmi teší, ostane neuspokojený. Ja som však ostal s otvorenými ústami sedieť ešte chvíľu. Album som si musel pustiť ešte raz. A potom znova. Recenziu som písal po štvrtom vypočutí.

Nahrávka pôsobí zvukovo veľmi sviežim dojmom aj napriek tomu, že je zahalená do magického, ba až mystického oparu. Skladbám naozaj pristane ich dĺžka. Ak by boli piesne kratšie, ich uveriteľnosť by strácala na svojej intenzite. Takto je to priam dokonalé. Jednoducho, je to srdcová záležitosť, ktorú je potrebné precítiť a vypočuť niekoľko krát.

PRIMORDIAL určite potešia milovníkov dark metalu, ale aj folku či pagan metalu. Spĺňa všetky prísne kritériá a atribúty kvalitného metalového albumu made in 2018. Máme ešte len apríl a nechcem predbiehať, ale moje pocity jednoducho nepustia. Cítim, že na konci kalendárneho roka, bude tento zárez minimálne v mojej päťke najlepších albumov. Ak nie v celkovej päťke nášho portálu. Uvidíme, počkáme si. Teda ja určite.

Hodnotenie autora: 9,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“